Na tohoročnom festivale Pohoda 2025 vystúpila aj známa hráčka na sitár Anoushka Shankar a pred jej koncertom sa s ňou rozprávala Zuzana Líšková.
Rozhovor s Anoushkou Shankar
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Anoushka Shankar je majstrovská hráčka na sitár, filmová skladateľka, autorka 13 sólových albumov a na konte má neuveriteľných 11 nominácií na cenu Grammy. Na Pohode oslavovala 30 rokov na hudobnej scéne. Len nedávno vydala album s názvom We return to light. Ako hovorí Anoushka Shankar, je to tretia, záverečná časť trilógie menších albumov:
„Album nadväzuje na dve predchádzajúce kapitoly, ktoré hovoria o bolesti, potrebe liečenia a zmeny. Mojím zámerom bolo vychádzať zo svojich osobných skúseností, ktoré sa však dajú použiť aj na problémy širšieho priestoru, sveta. Áno, musím priznať, že ľudia v tejto dobe cítia ťažobu a temnotu, ale všetci spoločne musíme objaviť nejaký spôsob, aby sme našli v sebe nádej. Ak sa nám podarí nájsť nádej, tá nás dokáže priviesť k zmene. Ak nádej nemáme, o zmenu sa ani nesnažíme. Preto bolo pre mňa mimoriadne dôležité zakončiť sériu albumom, ktorý sa zameriava na nádej a na radosť.“
Ako pri mnohých svojich projektoch, aj v tomto hudobníčka čerpala zo svojich životných skúseností a z toho, ako dospela k svojej nádeji.
„Myslím, že moja nádej pochádza z toho, ako som žila a čo všetko som prežila. Siahla som si na dno síl, bojovala som s temnotou, prešla som si situáciami, ktoré sa mi zdali úplne nemožné, aby som ich zvládla. Doposiaľ som sa však zo všetkého dostala. Preto viem, že aj keď sa cítime v koncoch, tak existuje cesta von a ona sa napokon ukáže. Aj keď ju v aktuálnom nastavení nevidíme, tak vieme nazbierať dostatok odvahy z toho, čo si pamätáme z minulosti a dokážeme sa pohnúť vpred. A myslím, že keď toto urobíme kolektívne, tak vyrobíme budúcnosť, ktorú chceme, aby tu bola pre nás všetkých.“
Aj keď Anoushka Shankar hovorí, že aktuálny nový album je vždy pre ňu ten najdôležitejší, lebo je o tom, čo momentálne žije, priznáva, že v jej hudobnej kariére boli dva albumy, ktoré pre ňu znamenajú veľmi veľa.
„Môj štvrtý album Rise – v septembri to bude 20 rokov od jeho vydania – bol prvý, ktorý som skladala, aj produkovala. Toto bolo prvýkrát, čo som si začala hľadať svoj vlastný tvorivý hlas. Za túto kapitolu v živote som veľmi vďačná. O osem, deväť rokov som vydala album s názvom Love Letters a ten som napísala po rozvode. Myslím, že to bolo prvýkrát, čo som dovolila ľuďom, aby sa cez moju hudbu dostali k môjmu osobnému prežívaniu či súkromnému životu. Zvyčajne som toto celé v mojej hudbe skrývala pod mnohými vrstvami. V Love Letters som si dovolila ukázať to naplno. Keď som potom videla, akú odozvu má album, znamenalo to pre mňa veľmi veľa.“
Ďalší mimoriadne osobný album Traces of You nahrala so svojou nevlastnou sestrou Norah Jones v roku 2013 po tom, ako zomrel ich otec – legendárny indický hráč na sitár, Ravi Shankar. Práve on ju od jej deviatich rokov intenzívne viedol v hre na sitár. Dodnes je však sitár nástrojom, v ktorom dominujú najmä mužskí hráči, hoci odkedy Anouska Shankar začala vystupovať, pribudlo aj hráčok.
„Nepovedala by som, že hranie na sitár je mužskou doménou. Ale hudobný priemysel je systémovo nastavený tak, aby viac vyhovoval mužom a to najmä v žánri klasickej či konvenčnej hudby. Množstvo ľudí môže byť skvelými hráčmi či hráčkami na sitár, ale hráčky nevidíte až tak často na turné. Možno majú doma omnoho menej podpory na to, aby mohli cestovať po koncertoch, než by mali, keby boli v pozícii otca či manžela. Takže ide o čosi hlbšie, než len o hranie. Je to o tom, ako je systém schopný podporovať ženy, aby koncertovali po svete. A je to pre ne naozaj oveľa ťažšie.“
Výnimočná hudobníčka a skladateľka rada stiera hranice medzi žánrami. Pohybuje sa medzi world music, elektronikou, jazzom a neo-klasickou hudbou. Anoushkina záľuba v experimentovaní a v spolupracovaní s umelkyňami a umelcami naprieč žánrovým spektrom ju priviedla k spolupráci s mnohými, okrem sestry Norah Jones aj s Herbiem Hancockom, Patti Smith, Stingom, Nilsom Frahmom či M.I.A. Odbehla si však aj k herectvu či k písaniu.
„V prvom rade som hlavne hudobníčkou. Niekedy je ale príjemné stať sa inštrumentalistkou, skladateľkou, účinkujúcou – sú to všetko rôzne formy vyjadrenia sa a vždy súvisia s tým, čo žijem, aký je môj svet a aký je svet ľudí, s ktorými spolupracujem. Týmito procesmi rastiem, nadväzujem spojenia a niekedy aj poslúžim vyššiemu účelu. Všetko toto ma napĺňa veľkou radosťou.“
Anoushka Shankar momentálne hrá so stabilnou zostavou hudobníkov, s ktorými nahrala trilógiu menších albumov. V turné budú pokračovať aj ďalší rok. Budúci mesiac má hudobníčka naplánovanú premiéru orchestrálneho spracovania celej série troch albumov, ktoré spoločne zaznejú na koncerte v sprievode London Contemporary Orchestra. Následne sa s týmto spracovaním vyberú na niekoľkoročné turné po celom svete.
