V piatok prišiel na festival Pohoda 2026 so svojim hudobným projektom Adrian Quesada´s Trio Asesino známy americký hudobník Adrian Quesada. Ešte pred koncertom sa s ním rozprávala Zuzana Líšková.
Pohoda 2026: Rozhovor s Adrianom Quesadom
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Adrian Quesada je držiteľom Grammy, spoluzakladateľom, gitaristom a producentom kapely Black Pumas. V roku 2022 vydal dva albumy a jeden z nich, Boleros Psicodélicos je, ako to už názov napovedá, poctou latinsko-americkým baladám. Hudobník Adrian Quesada má latinsko-americké korene a žije a pôsobí v texaskom Austine. Bolerá ale neboli vždy niečím, čo by ho zaujímalo.
„Bolerá sú tradičné balady, s ktorými som vyrastal. Počas dospievania som ich počúval všade naokolo, ale nezaujímali ma. Bavil ma rap, rock a MTV a čokoľvek iné. Bolerá sú ale nádherné piesne v španielčine, ktoré už majú viac ako sto rokov. Začal som ich oceňovať až v dospelosti, naozaj oveľa neskôr. Zistil som, že sú veľkou súčasťou sveta, v ktorom sa pohybujem.“
Adrian Quesada prepája latinskoamerické tradičné piesne o nešťastnej láske s hip-hopom a moderným producentským zvukom. Projekt Boleros Psicodélicos ho baví a minulý rok vydal jeho pokračovanie – album Boleros Psicodélicos II.
„Myslím si, že všetci, s ktorými som na albume spolupracoval, sa snažili materiál trochu hudobne posunúť. Väčšinu z toho som nahral ja a potom som sa pustil do práce so spoluproducentom a mojím priateľom, ktorý je hip-hopový producent. Dal som mu všetky nahrávky a povedal som mu, aby sa na tom trochu vybláznil – aby pridal bubny, bíty, hocičo, nech zmení hudbu tak, aby znela moderne a nadčasovo.“
Tradičné romantické balady o zlomených srdciach sa na albume miešajú s modernými textami súčasných autorov, no vo výsledku všetky vytvárajú dychberúcu a očarujúcu atmosféru. Nájdeme tu mnohých hostí – na albume spievajú a hrajú Daymé Arocena, Ed Maverick, Cuco či Hermanos Gutiérrez. V rozhovore Adrian Quesada prezradil, že je preňho veľký rozdiel medzi tým, či je doma alebo na turné.
„Keď som doma, som vyslovene ranný typ. Každé ráno odprevadím dcéru do školy ešte predtým, než idem do štúdia. Vstávam skoro – okolo šiestej, pol siedmej, dám si kávu, idem s dcérou do školy. V štúdiu rád robím pár hodín celkom sám, skôr než príde niekto ďalší. Rána naozaj milujem. Keď som doma, vychutnávam si svoju rannú rutinu. Keď som na turné, je to úplne naopak a musím fungovať v noci. Ale rána doma sú moje obľúbené – rád pracujem v tom pokojnom a tichom čase, keď sa ostatní ešte len budia.“
Počas svojej kariéry strávil veľa času v štúdiách, ale aj na pódiách. Hoci mu práca v štúdiu vyhovuje a nápady prichádzajú najmä ráno v tichu, aj čas strávený koncertovaním mu prináša uspokojenie.
„Myslím, že obidve tieto súčasti mojej práce ma robia šťastným. A som vďačný, že sa môžem pohybovať aj tam, aj tam. Keď som v štúdiu, vážim si potom, že sa môžem postaviť na pódium. Keď hrám naživo, tak som potom rád, že sa môžem vrátiť pracovať do štúdia. Ale ak by ste ma pritlačili k stene a prinútili ma vybrať si len jedno z toho, asi by som si vybral štúdio. Ale rád robím obidve práce. Bolo by to 51 percent štúdio, 49 percent živé hrania.“
Quesada je vyhľadávaným spolupracovníkom a producentom. Počas svojej hudobnej kariéry pracoval s hudobníkmi ako sú Prince, Los Lobos či GZA z Wu-Tang Clan. Pôsobil v kapelách Grupo Fantasma, Brownout či Ocote Soul Sounds. V roku 2025 získal nomináciu na Oscara za najlepšiu pôvodnú pieseň „Like a Bird“ z filmu Sing Sing. Režisér Grag Kwedar býva v rovnakom meste ako Adrian Quesada, v Austine. Prvé stretnutie preto absolvovali na pracovnom obede, kde ho režisér poprosil o spoluprácu.
„Väčšinu soundtracku už mal hotovú, povedal mi, že potrebuje len jednu skladbu, tú poslednú, ktorá bude film uzatvárať. Bola to veľká výzva. Poslal mi skrátenú verziu filmu a trailer, ktorý mal už hotový a ja som si to pozrel a plakal som. Bol to skvelý a inšpirujúci príbeh. Poslal som to môjmu priateľovi Abrahamovi Alexandrovi – človeku, s ktorým som na tom chcel spolupracovať a aj on mi hneď napísal, že to videl a plakal. Je to príbeh založený na skutočných udalostiach.“
Na zloženie skladby mali len tri dni. Kvôli svojim nabitým programom sa nevedeli stretnúť naživo.
„Film som pozeral znova a znova a hral som do toho na bubny, aby som navnímal rytmus tej jednej poslednej scény. Poslal som to Abrahamovi, on mi poslal naspäť nahrávky gitary – a takto sme si to dva dni posielali. Bola to šialená výzva, robiť to v takomto krátkom čase a v takýchto podmienkach – ale vypálilo to skvelo. Keď prišiel režisér do môjho štúdia, vypočuť si, čo mám, tak som na tom ešte stále robil – strihal som a upravoval zvuk. Zahral som mu to a vlastne som ani nevedel, či to bude fungovať. Ale zafungovalo to vynikajúco. Napríklad v scéne, kde zastavuje auto a sťahuje sa okienko sa stíšila aj hudba hraná na keyborde – bolo to až magické.“
Projekt Boleros Psicodélicos druhou časťou nekončí – Adrian Quesada v ňom plánuje už na jeseň pokračovať. Album Boleros Psicodélicos III. bude podľa jeho vlastných slov oproti dvom predchádzajúcim obsahovať menej bubnov a viac snovej atmosféry.
