Vo štvrtok na trenčianskom letisku vystúpila britská skupina Maruja. V rozhovore na tlačovej konferencii prezradili, nielen prečo je pre nich dôležitá nádej, ale aj prečo si pamätajú svoj predchádzajúci koncert na Slovensku.
Pohoda 2026: Rozhovor so skupinou Maruja
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Skupina Maruja mieša v hudbe tvrdé gitary s jazzovým saxofónom a rapovými vokálmi. Kapela vznikla v roku 2014 v Manchestri a hoci odvtedy vydali niekoľko EP-čok, na ich debutový album Pain to Power si museli fanúšikovia počkať až do minulého roka. Začali ho nahrávať po turné, ktoré ukončili v Bratislave na lodi Pink Whale, ako povedal Harry Wilkinson, spevák a gitarista z kapely.
„Ten koncert bol vlastne posledným z 50 dní trvajúceho turné, počas ktorého sme prešli veľmi veľa európskych krajín. Posledné dni sme koncertovali na Balkáne a tento koncert celé turné uzatváral. Boli sme doslova vyšťavení, ale verte mi, tá energia davu na lodi bola neskutočná, dobilo nám to baterky. Je to môj najobľúbenejší koncert celého toho turné. Keďže sme už nemuseli šetriť energiou, tak sme do toho dali všetko.“
Do spomínania na legendárny koncert na lodi Pink Whale sa zapojili aj ostatní členovia skupiny – basgitarista Matt Buonaccorsi, saxofonista Joe Carroll aj bubeník Jacob Hayes.
„Ľudia tam boli neuveriteľní... Vytvorili mosh-pit a robili aj stage-diving. A na tej lodi na vode sme sa preto nakláňali... A keď prišla vlna, tak sme sa nakláňali ešte viac aj s našimi nástrojmi na pódiu... Našťastie sme to nejako ustáli... Bolo to naozaj kúl. A tá energia, neskutočná. Po ukončení 50 dňového turné sme sa na dva mesiace zavreli do štúdia a nahrali sme náš prvý album Pain to Power.“
Album Pain to Power obsahuje osem skladieb a vedie poslucháča od surovej energie úvodných piesní ako sú Bloodsport či Look Down On Us až po duchovnejšiu Zaytoun. Na debutový album sa pripravovali dlhšie, vymenili gitaristu, často sa stretávali v skúšobni, hľadali ten najpresnejší výraz a veľa improvizovali, ako hovorí bubeník Jacob Hayes.
„Po čase sme sa rozhodli skúsiť trochu iný postup. Asi na mesiac sme sa zavreli do nášho domu, intenzívne sme pracovali a vtedy sme aj zložili skladby Break the Tension a Born to Die. Album vyšiel síce až o dva roky, aj na týchto skladbách sme urobili ešte veľa zmien, ale toto bol ten zlomový moment. Boli sme schopní zložiť Born to Die, ktorá má vyše desať minút a striedajú sa v nej rôzne ladené pasáže, ale nie je to preto, že by tak bola umelo skomponovaná – je to preto, lebo takto to prirodzene cítime. Asi pre každého umelca je vydanie debutového albumu mimoriadne dôležité. Akoby sme sa na ten moment chystali celý svoj doterajší život.“
Záver albumu tvorí deväťminútová skladba s názvom Reconcile. Je založená na zvuku saxofónu Joea Carrolla, ktorý dopĺňa emotívny prejav rapera a speváka Harryho Wilkinsona. Vyzýva k odvahe, nádeji a dôvere v silu ľudí, podobne ako to je v skladbe Look Down On Us.
„Naša hudba obsahuje množstvo rôznej energie a hlavne nádeje. Keď si vypočujete skladbu Look Down On Us, tak po pomerne brutálnom úvode je tam jej stredná časť, ktorá je krásna a pokojná. Pieseň vznikla v krátkom čase a máme pocit, že tá nádej je tak prirodzene prítomná v nás všetkých, ale Harry to dokázal zachytiť a hlavne napísať a zaspievať. Nádej je naozaj v našom albume kľúčová.“
Za 12 rokov svojej existencie sa kapela Maruja stihla stať pojmom na alternatívnej scéne. Ich hudba prepája jazz, post-punk, experimentálnu improvizáciu aj hovorené slovo. Koncertuje na mnohých veľkých festivaloch. Nebolo to ale vždy takto, ako hovorí saxofonista Joe Carroll, ktorý si spomína na pokus dostať sa na festival Glastonbury – spolu s Jacobom Hayesom.
„Museli sme si zalaminovať falošné festivalové vstupenky. Nemali sme ale fóliu a tak sme sa cestou na festival zastavili v obrovskom supermarkete a tam sme upútali pozornosť ochranky, ktorá sa nás pýtala, že čo tam robíme? Nič, len tak sa tu motáme... lenže prišla polícia a museli sme rýchlo vypadnúť. Potom sme prešli dva kroky cez bránu a hneď nás zastavil ochrankár na bráne: počkajte, ukážte mi tie vstupenky. Otočil ich a na druhej strane sme nič nemali! Obklopilo nás asi 70 ochrankárov a všetci vyzerali ako Grufallo! Rýchlo nás z festivalu vyhodili.“
Na Glastonbury sa ale napokon dostali – a to rovno na pódium. Skupina Maruja tu hrala v roku 2024.
Maruja má povesť jednej z najenergickejších živých koncertných kapiel súčasnej alternatívnej scény, a túto svoju povesť potvrdili aj na festivale Pohoda 2026, kde predviedli úchvatnú show aj svoju vynikajúcu prácu s publikom.
