Skombinujte chladného Škóta, horkokrvného Juhoafričana, poctivý houseový základ s exotickými afrorytmami a dostanete nevšedný debut.
Skombinujte chladného Škóta, horkokrvného Juhoafričana, poctivý houseový základ s exotickými afrorytmami a dostanete nevšedný debut, ako stvorený pre letnojesenné párty.
Žijeme v dobe paradoxov. Tvorí sa síce stále viac hudby, ale je stále náročnejšie vymyslieť niečo vskutku originálne. Osobitne to platí pre základný element elektronickej hudby – house music (a, prosím, nemýľte si house music s progressive brakom ako naposledy napríklad Hafner v tomto videu). O to viac ale poteší, keď sa v tomto bohatom žánri objaví niečo, čo naozaj prekvapí. Ako albumový debut glasgowskeho dua Auntie Flo.
Za projektom stoja dvaja producenti, houseový veterán Brian D’Souza a Juhoafričan Esa Williams. Kombinácia dvoch rôznych pôvodov bola tentoraz na prospech. Predpokladám, že najmä Williams nasmeroval zvuk Auntie Flo do iba málo preskúmanej africkej a juhoamerickej poetiky. Neprekvapuje, že takýto originálny sound na pomedzí afrohouse, klasického housu, UK bass, latina a afrobeatu zaujal už od prvých singlov Oh My Days a Highlife. Do playlistov ich hneď zaradili viaceré osobnosti tanečnej scény ako Ricardo Villalobos, Andrew Weatherall, Gilles Peterson či Joy Orbison.
Debutový album Future Rhythm Machine si zaslúži presne tie 4 hviezdičky, ktoré zvyčajne podostával v hudobných inzines. K piatim im chýba trošku lepšia práca producenta, ktorý by vyčistil niekoľko zbytočne hluchších miest. Osobne ma na albume fascinuje farebnosť niekedy až krikľavosť zvuku, ako aj skutočnosť, že návrat do Afriky je dostatočne previazaný s modernou. A teda že nelezie na nervy ako liezol pred pár rokmi v najväčšom zápale afrikanizmu hrajúci Henrik Schwarz. Zároveň je album ale dostatočne melancholický, ako sa patrí na kvalitnú house music.
Viac podobnej hudby nájdete aj na [Kind of different music]
