Albumom tohto týždňa je nová nahrávka tuniského producenta, dídžeja a hudobníka, ktorý sa volá Sofyann Ben Youssef, ale vystupuje pod umeleckým menom Ammar 808. Tento výmyselník vie zakaždým niečím prekvapiť – stačí si spomenúť na jeho zásadný album Global Control / Invisible Invasion z roku 2020, kde sa pohral hlavne s indickými hudobnými tradíciami. Na najnovšej nahrávke Club Tounsi sa vracia k hudbe zo severnej Afriky, odkiaľ pochádza, a svojím typickým spôsobom mieša tamojšie tradičné hudobné štýly a nástroje s tučnou klubovou elektronikou, ktorá ju robí stráviteľnejšou pre mestského poslucháča prvej štvrtiny 21. storočia.
Hoci tento album sa objavil na konci mája, nie je to prvá tohtoročná nahrávka pod menom Ammar 808. Začiatkom februára vyšiel v digitálnej podobe jeho live dídžejský set nahratý vlani v septembri v londýnskom klube Cafe OTO. Tam vystúpil v rámci festivalu Another Sky Festival, ktorý je venovaný súčasnej experimentálnej hudbe zo severnej Afriky, Blízkeho a Stredného východu. Album Club Tounsi sa nesie v podobnom duchu. Je to v podstate veľmi dobre premyslená tanečná zábava, ktorá rovnako poteší intelektuálov z Londýna ako obyvateľov tuniského vidieka. Ammar 808 zaradil na platňu známe hity a prerobené ľudovky, ktoré počúval ako dieťa, a vdýchol im nový život.
Návrat ku koreňom spočíva nielen vo výbere repertoáru, ale aj hosťujúcich hudobníkov, spevákov a speváčok. Zatiaľ čo Mahmoud Lahbib je zástupcom „starej školy“ štýlu mezoued, spevák Brahim Riahi a speváčka Mariem Beetouhami sú hudobne vzdelanými Ammarovými rovesníkmi, ktorí sa neboja experimentov. Samotný štýl mezoued sa volá podľa typického maghrebského nástroja – gájd s rovnakým názvom. Vyrábajú sa z kože jahniat alebo kôz a ich prenikavý zvuk vychádzajúci z dvojgajdice spolu s darbukou a spevom bohato stačil na miestnu tancovačku. Tento druh hudby bol v Tunisku dlho považovaný za niečo podradné, čo sa nepatrí propagovať v médiách. V posledných rokoch využívajú jeho prvky aj tuniskí rapperi, no Ammar 808 ho skombinoval hlavne so zvukom svojho obľúbeného synťáku TR-808. Okrem toho nechýbajú ani živé perkusie (hlavne spomenutá darbuka) a bambusová flauta ney.
Ammar 808 zďaleka nie je prvý moderný hudobník, ktorý experimentoval so štýlom mezoued a nebál sa postaviť na jedno pódium so severoafrickými gajdošmi. Po prvýkrát sa tento nástroj objavil v etno-jazze, ešte v nahrávkach trúbkara Dona Cherryho z konca 70. rokov 20. storočia. Ammarov prístup je však iný a vychádza skôr zo súčasného urbánneho zvuku. Krásnym príkladom je jeho prerábka ľudovej balady Aman Aman o zlomenom srdci opustenených milencov či mileniek, ale aj o smútku tých, ktorí ich opúšťajú, ktorá sa nebojí prehnať hlas speváčky cez autotune.
Hoci Ammar 808 pochádza z Tuniska, odkiaľ čerpá aj väčšinu svojich hudobných inšpirácií, v posledných rokoch sa usadil v Dánsku. Už od svojho debutového albumu Maghreb United z roku 2018 sa snaží zachytiť ducha severoafrickej hudby tak, aby bol blízky aj mladým generáciám a myslím, že sa mu to darí celkom dobre. Na jeho muzike ma baví organická kombinácia živých a elektronických nástrojov a ľudského spevu, takže niekedy je ťažké rozoznať, ktorý zvuk pochádza od hudobníkov a ktorý z mašinky – koniec koncov, v dnešnej dobe to už môže byť aj jedno. Táto chytľavá zmes rytmov a zvukov má potenciál zabávať vás minimálne do konca tejto sezóny. Tak si neváhajte obuť tanečné sandále alebo to skúsiť naboso s rukami nad hlavou.
