Samozrejme, že sa tvrdej gitarovej hudbe výborne darí aj v roku 2025. Za všetky skvelé nové albumy, ktoré vyšli v priebehu ostatných osem mesiacov spomeňme napríklad výnimočný kúsok od americkej dvojice Year Of The Cobra; a keď už je reč o hudobných dvojiciach, nemenej zaujímavý nový album má tiež duo Chevelle – ich Bright As Blasphemy veľmi odporúčam.
Album od kapely Messa sme právom oslavovali aj v tejto našej rubrike v dennom vysielaní Rádia_FM, výnimočné dielo nahrali (aj naživo výborní) Rivers Of Nihil.
Z black metalu by vám mohli urobiť radosť noví Blackbraid či Cradle Of Filth a z death metalu napríklad Benediction, Cryptopsy, Fractal Universe alebo Retromorphosis.
Nuž a z tých experimentálnejších diel odporúčam napríklad novinky od Imperial Triumphant a Deafheaven. Ako vravím, je čo počúvať, je čo objavovať a medzi tými najnovšími a najžiarivejšími dielami sa už zopár hodín vyníma aj nový album od legendárnych Deftones, ktorému sa budeme intenzívne venovať v najbližších dňoch až do nedele.
Istotne je vždy veľkou udalosťou vo svete nielen hard a heavy hudby, keď sa s novým albumom ozvú títo páni zo Sacramenta v Kalifornii. Deftones vznikli už v roku 1988 a zo zakladajúcich členov sú v kapele stále všetci – spevák Chino Moreno, gitarista Stephen Carpenter a bubeník Abe Cunningham.
V priebehu svojej aktívnej činnosti sa stali nielen hybnou silou modernej tvrdej hudby 90. rokov, ale vďaka neustálemu experimentovaniu a posúvaniu hraníc svojho zvukového výrazu sú rešpektovaní a oslavovaní aj v súčasnosti. Ohlasy na ich nový album Private Music sú toho jasným dôkazom. Deftones sú aj s desiatym albumom na konte neprehliadnuteľnou mašinériou súčasnej gitarovej hudby.
Fanúšikovia síce museli čakať úplne najdlhšie v doterajšej histórii Deftones na nový album, ale to čakanie sa napokon rozhodne vyplatilo. Private Music je nahrávka, ktorá nemôže sklamať žiadneho skalného fanatika americkej formácie – má v sebe všetko, čo na Deftones ľúbime. Tvrdé riffy, melódie dýchajúce nostalgiou a nad tým všetkým zasnený spev China Morena. Veľké nádeje medzi poslucháčmi istotne vzbudili už prvé dva single My Mind Is A Mountain a Milk Of The Madonna. Naznačili, že Deftones nevynechajú vo svojom hudobnom výraze gitarovú tvrdosť a údernosť, čo je pri kapelách ich veľkosti a dlhoročného odkazu vždy výborná správa.
Dôležitým menom, ktoré jednoducho musíme spomenúť v súvislosti s novým albumom od Deftones, je bezpochyby Nick Raskulinecz. Hviezdny producent spolupracoval s americkou legendou už na albumoch Diamond Eyes z roku 2010 a Koi No Yokan o dva roky neskôr. Jeho návrat po viac než dekáde je tak vskutku štýlový.
Medzitým stihol svojou produkciou vybrúsiť štúdiové nahrávky takých veličín ako Mastodon, Korn, Alice In Chains, Ghost, Evanescence, Code Orange či Rush. Jeho práca spočíva vždy v dokonalom naštudovaní hudobného odkazu umelcov, s ktorými spolupracuje a prenesení jeho najvýraznejších momentov v modernej forme aj do ich najnovšieho diela. Je úplne zrejmé, že to vyšlo aj s Deftones na ich novom albume.
Neviem veru, kedy naposledy som v tejto rubrike hovoril o albume, ktorý by v novinárskych hodnoteniach obstál až takto dobre. Viac než deväť bodov z desiatich možných a ešte aj zhovievavejší Pitchfork, ktorý dal novinke od Deftones, „iba“ 7,6 bodov z desiatich, ju veľmi pekne opisuje ako hľadanie nových spôsobov, ako hrať tvrdú a ťažkú hudbu mäkko a ako transformovať depresiu do krásnej agresivity. Toto sú naozaj základy toho, čím je umenie značky Deftones výnimočné a také zaujímavé aj v roku 2025. Už len zostáva dúfať, že ich niekedy uvidíme naživo aj u nás, alebo aspoň v Česku, kde hrali jediný raz a naposledy v roku 2010.
