Hoci v druhej polovici septembra vychádza viac pozoruhodných albumov, napríklad debutová nahrávka Cerys Hafana, waleskej víly s harfou a elektrickou gitarou, nový album rumunského dua Balkan Taksim, či piaty album od slovinského experimentálneho tria Širom, voľba nakoniec padla na iných pozoruhodných slovinských umelcov. Trio Etceteral tvoria saxofonista a klávesák Boštjan Simon, bubeník Marek Fakuč a vizuálna umelkyňa Lina Rica, ktorej prácu v rádiu neuvidíte, ale môžete si ju pozrieť vo videklipe ku skladbe Gesualdo. Jej hrdinom je taliansky skladateľ zo šestnásteho storočia Carlo Gesualdo da Venosa, ktorý komponoval svoje madrigaly s použitím chromatickej stupnice.
Hlavnou postavou a motorom tria je saxofonista, skladateľ, hráč na klávesy a elektronické nástroje Boštjan Simon. Táto pozoruhodná postava slovinskej experimentálnej scény je pôvodným vzdelaním filozof, no popri štúdiu filozofie v Ľubľane stihol v roku 2009 dokončiť aj konzervatórium v Amsterdame. Jeho hudobná chobotnica rozťahuje chápadlá do desiatok rozličných dlhodobých aj krátkodobých projektov so slovinskými, ale aj zahraničnými umelcami. Za všetky spomeňme aspoň medzinárodné hudobné zoskupenie Orchestra Without Borders, či slovinské akustické jazzové kvinteto There Be Monsters. Mnoho energie však venuje aj triu Etceteral. Zatiaľ čo ich album Rhizome z roku 2022 bol do veľkej miery voľne improvizovaným dielom, pri albume Kimatika sa podľa Boštjana jeho autori viac sústredili na kompozíciu a štruktúru. Veľkú časť výsledného zvuku tvoria v počítači dopredu nahraté rytmické sekvencie, a hudobníci, teda bubeník Marek Fakuč a saxofonista Boštjan Simon, ich buď doplňujú v súlade s nimi, alebo sa ich naopak pokúšajú narúšať.
Počas počúvania albumu Kimatika ma zaujali názvy jednotlivých skladieb – z tých pár, ktoré som rozlúštil, vyplynulo, že sú podľa všetkého venované konkrétnym osobám a miestam, ktoré jeho autorov inšpirovali. A náhodný určite nie je ani samotný názov albumu – termín kimatika totiž pochádza od švajčiarskeho fyzika Hansa Jennyho, a označuje sa ním súbor vibračných javov, ktoré sa prejavujú napríklad na povrchu taniera, membrány či bránice, keď sa pri ich aktivácii do okolia vylučujú látkové častice. Nech už si pod tým predstavíte čokoľvek, skúste nechať v sebe vibrovať skladby od Etceteral a uvidíte, čo sa vo vás uvoľní.
Kritici z renomovaných hudobných časopisov pri recenziách albumu Kimatika nešetria chválou a používajú kľúčové slová ako krautrock, free jazz či dokonca v ich hudbe počujú estetiku slávneho britského elektronického labelu Warp. Mňa osobne na ňom okrem neopočúvaného a vynaliezavého zvuku asi najviac oslovil potmehúdsky zmysel pre humor, ktorý z väčšiny skladieb vykúka. Ak k tomu pridáme ešte príjemné mrmlanie barytónsaxofónu, čo viac si človek môže priať! Autori albumu patria k silnej generácii balkánskych umelcov, ktorí s chuťou narúšajú stereotypy o tom, že typická hudba z Balkánu je hlavne rómska dychovka či sladké hlasy za zvukov tamburice.
Pre tých, ktorí by chceli namietať, že hudba tria Etceteral nemá nič spoločné s etno hudbou, odporúčam poslednú skladbu albumu s názvom Kaneda – tá nielenže obsahuje „exotické“ rytmické vzorce, ale volá sa rovnako ako stredoveká japonská pevnosť na ostrove Cušima. Tak si môžete pri jej počúvaní predstavovať, že patríte medzi bojovníkov, ktorí ju bránia proti presile nepriateľov. Aj trio Etceteral zatiaľ úspešne bráni tú tvorivú, vtipnú a premýšľavú časť hudobného spektra pred nájazdom náhodne vygenerovaných zvukov, ktorých hlavným cieľom iba pobaviť a/lebo zarobiť, za čo im z celého srdca ďakujeme.
