Z množstva hudby, ktorá vyšla tento týždeň ako Saténové Ruky, Clark, White Lies alebo Khruangbin, vyberáme album, ktorý má šancu, že sa o ňom bude ešte dlho rozprávať.
LUX od Rosalía je popový album, ktorý posúva hranice popu bez toho aby obetoval krásu a čistú radosť z počúvania.
Rosalía je jedna z tých mála umelkýň, ktorá je ohromne populárna, pre mnohých experimentálna a umelecky nekompromisná. Na LUX sa nebála opäť zariskovať. Texty, kompozícia, nástroje, vokály, produkcia, každá súčasť albumu je majstrovské dielo.
Ale pozor, toto nie je hudba do pozadia, dokonca nemusí fungovať ani na prvý pokus.
Rosalía už dlhšie vyhlasuje, že jej albumy nemajú byť len zbierkou singlov. Kým na predošlej doske Motomami sa koncept hľadal ťažko, na LUX je to jasné hneď: je o ženských sväticiach, ale aj o tom, aká vie byť láska tvrdá.
33 ročná speváčka, autorka hudby, na ňom pracovala takmer dva roky, a vraj presiahla rozpočet. Veľa času venovala tomu, ako písať a spievať presvedčivo v cudzích jazykoch.
Všetko vraj robila klasickým spôsobom, ľudsky, bez trikov umelej inteligencie. Rosalía o tom rozprávala v Popcaste, v hudobnej show New York Times. Tamtiež odporúča, že LUX je album, ktorý sa oplatí počúvať po tme, a sústrediť sa na texty.
Rosalía má v DNA flamenco, jeho tradičným aj novým podobám venovala prvé dva albumy. Tretí album Motomami bol zase reggaetonový. Popri tom spolupracovala s umelcami a umelkyňami z najvyšších poschodí šoubiznisu. Jej minulosť na LUX počuť, aj nepočuť, je tam aj nie je tam.
Na LUX takmer nepočuť bicie, a ak áno, tak sú veľmi tiché. V tomto pripomenie Blond od Frank Ocean alebo Homogenic od Bjork. LUX by mohol byť pokojne hudba k filmu. Aj tam má Rosalía veľký priestor na realizáciu.
LUX prezentovali ako album, kde Rosalía spieva v trinástich jazykoch. Okrem iného latinčine, sicílčine, ukrajinčine, arabčine, dokonca japončine. Nebolo to myslené, aby sa prihovorila čo najviac fanúšikom na svete, ale vraj preto, aby porozumela iným lepšie. Lebo ak rozumiete iným, rozumiete lepšie aj sebe.
V zásade sú to všetko piesne v španielčine, občas sa mihne riadok, či sloha v cudzom jazyku. Texty udivia svojou hĺbkou, ktorou idú do náboženských obazov a odkazov.
Aj keď nerozumiete ani slovo, jej vokály sú krásne, znejú fresh a konzistentne.
V piesni Berghain spolupracujú Londýnsky Symfonický Orchester, Bjork a Yves Tumor. Je tu verš po nemecky a spieva sa operným spevom. Za Bjork má Rosalía plus body, lebo Berghain je pieseň, ktorú mohla pokojne urobiť aj Bjork.
Aj keď vám LUX zrovna nesadne, je to hudba na umeleckej úrovni, na akej sme dlho nič podobné nepočuli. Je to zvuk umelkyne, ktorá nechce ostať na jednom meste, namiesto toho chce objavovať kam až sa dá zájsť, a pritom byť stále relatívne mainstreamovou umelkyňou.
Áno, už FKA Twigs nahrala avant-popový album album o svätici – Magdalene. Weyes Blood, alebo Joanna Newsom, či Caroline Polachek robia barokový, či avant-pop už dlhé roky.
Ale je obdivuhodné ako najväčšia španielsky spievajúca umelkyňa na vrchole kariéry sa namiesto spoliehania na bezpečné vzorce, ktoré by predávali albumy, rozhodla ísť cestou experimentov. Kedy sme toto naposledy počuli?
Ak aj zrovna nie ste priaznivci španielskej kultúry, LUX je hudba, ktorá nemá obdobu v roku 2025. Ale znova treba zopakovať, že takáto vysoká umelecká úroveň vyžaduje viac ako jedno vypočutie.
Na vinylovej verzii LUX sú ďalšie 3 piesne, ktoré na streamoch zatiaľ nenájdete.
