Zdá sa, že vlna psychedelického ázijského retra z Amsterdamu stále ešte nie je na konci – po úspechoch kapiel ako Altin Gün alebo YIN YIN je na rade skupina hudobníkov indonézskeho pôvodu sídliacich v Holandsku, ktorí si hovoria Nusantara Beat. Po sérii tanečných vinylových sedempalcových singlov na švajčiarskom labeli Bongo Joe im vyšiel minulý piatok aj debutový album vo vydavateľstve Glitterbeat Records, ktoré dlhoročne pokrýva aj tento segment inteligentnej zábavy. Svojej šance sa chytili s mladíckou dravosťou a drzosťou.
Kapelu Nusantara Beat tvorí kvinteto hudobníkov a speváčka, pričom všetci majú indonézskych predkov, aj keď sa väčšina z nich narodila v Holandsku. Výnimkou je basgitarista Michael Joshua Yonata, ktorý sa do Európy presťahoval ako pätnásťročný. Zvuk kapely je postavený hlavne na psychedelickom rocku, ale v každej skladbe počuť aj indonézske hudobné korene. To súvisí nielen s používaním indonézštiny pri speve, ale občas sa v skladbách ozvú aj prvky gamelanu či iných tradičných štýlov.
Kapela po prvýkrát hrala spolu v lete 2022, keď sa im konečne podarilo nájsť speváčku – dovtedy skúšali jednotliví členovia hrať indonézsku hudbu iba na rodinných oslavách pre svojich starších príbuzných, no zrazu sa ukázalo, že tento žáner je atraktívny aj pre širšie publikum. Ich prvý repertoár tvorili hlavne coververzie ľudoviek a tzv. „sunda popu“, čo bol úspešný kríženec lokálnych štýlov a západnej populárnej hudby z konca 60. a začiatku 70. rokov 20. storočia. Na ich debutovom albume sú síce už vlastné skladby, ale stále je v nich prítomná indonézska príchuť.
Dôležitým prvkom tvorby Nusantara Beat sú texty – väčšinu z nich píše po anglicky speváčka Megan de Klerk, a potom ich do indonézštiny prekladá basista Michael. Ich témy sú často symbolické, vychádzajúce z mytológie, či krásy prírody, ale samozrejme, nechýbajú ani piesne o láske. Aj samotný názov kapely nesie hlbšie posolstvo. Slovo „nusantara“ je totiž historický termín a označuje celé indonézske súostrovie. Pochádza z čias, keď sa jeden z miestnych panovníkov snažil zjednotiť celú krajinu. Aj dnes to znamená jednotu, ale skôr v kultúrnom zmysle slova – Nusanatara Beat je teda zjednotenie hudobných štýlov indonézskeho súostrovia do jedného zvuku.
Už sme si hovorili o tom, že na albume Nusantara Beat sa občas objavia aj náznaky gamelanu (napríklad v úvode skladby Di Pantai), ale celú zostavu gamelanových gongov nečakajte, nahrádzajú ich skôr vibrafóny a iné perkusie. V štúdiových nahrávkach sa občas ozvú tiež klávesy alebo tradičná indonézska citara kacapi (v balade Cintu Itu Menyakitkan), no na živých koncertoch, ktorými sa Nusantara Beat najviac preslávili, kraľuje hlavne dvojica bubeníkov a perkusionistov, dvaja gitaristi, basista a speváčka. Keď som sa na jar tohto roku snažil dostať na ich vystúpenie v rámci festivalu Budapest Ritmo, musel som to vzdať, lebo som sa už nezmestil do sály.
Album Nusantara Beat obsahuje hlavne chytľavé rytmy s príchuťou rocku či dokonca funku, ale aj silné ornamentálne melódie, ktoré si môžete spievať alebo aspoň pohmkávať. Skvelým príkladom tohto prístupu je napríklad futuristicky znejúca skladba Bakar, ktorá by sa dal použiť aj ako podmaz k cestopisnému dokumentu o živote v jedenásťmiliónovej Jakarte, ale v skutočnosti je o ohrdnutej láske a používajú sa v nej metafory výbuchu sopky. A práve takúto sopečnú energiu v sebe skrýva celá kapela. Ak vás nahrávky Nusantara Beat presvedčili o tom, že aj najnovšia generácia indonézskych hudobníkov, ktorí žijú v diaspóre, môže tradície svojich predkov využiť tvorivým spôsobom, neváhajte si vypočuť celý album alebo si zájsť na niektorý z ich koncertov – ale upozorňujem, že bývajú veľmi rýchlo vypredané!
