Najnovší, v poradí siedmy album brazílsko-švajčiarskeho projektu Da Cruz priniesol so sebou poriadnu dávku urbánnej tanečnej muziky, ktorá obsahuje prvky rôznych hudobných štýlov z oboch strán Atlantiku, ale aj dôležité textové posolstvá. Počuť na ňom napríklad karibský štýl shatta, angolské kuduro, brazílsky baile funk či trap, alebo juhoafrické amapiano. Hneď prvá skladba na albume je inšpirovaná amapianom, čo je štýl príbuzný zuluskému fenoménu gqom. Gqom vznikol po roku 2010 na predmestiach Durbanu a jeho prvými šíriteľmi boli miestni taxikári, vezúci mládež generácie Z na grilovačku na pláži. Z ich soundsystémov (po portugalsky som sistema) ste na parkoviskách mohli počuť vábivý trojkrokový rytmus ako v skladbe Rolexxx od Da Cruz.
Druhá pesnička na albume Som Sistema sa volá Chata a hosťuje v nej nigérijský rapper Magugu, ktorý spieva v pidgin angličtine používanej na západnom pobreží Afriky. Inšpiráciou k vzniku piesne bol vraj náhodný rozhovor dvoch Brazílčaniek, ktoré ohovárali svoju spoločnú známu, aká je otravná. Keďže slovo „chata“ je podobné názvu karibského štýlu shatta, nápad na pesničku bol na svete. Pri jej nahrávaní oprášili Da Cruz aj zopár archívnych synťákov, sekvencerov a bicích automatov, aby dosiahli ten správny zvuk.
Hlavnou tvárou kapely je brazílska speváčka a skladateľka Mariana da Cruz, pochádzajúca zo São Paulo. Vyrastala v početnej chudobnej rodine a jej hlavným hudobným vzdelaním bolo spoločné spievanie a počúvanie rádia. Vďaka tomu získala skvelý repertoár, a ako speváčka bossa novy sa neskôr zatúlala až do Európy – najprv do Portugalska, a potom do Švajčiarska, kde dodnes žije. Niekde po ceste natrafila aj na spoluautora väčšiny piesní, ktorým je švajčiarsky hudobník a hudobný publicista Ane Hebeisen. Je to bývalý člen elektronicko-industriálnej kapely Swamp Terrorists, ktorá fungovala na konci 20. storočia a mala vraj najväčšiu fanúšikovskú základňu práve v Brazílii. Mariana a Ane sa rozhodli, že využijú svoje doterajšie skúsenosti na vznik niečoho nového – výsledkom je zvuk, v ktorom cítiť brazílske hudobné tradície, no zároveň je súčasný, urbánny, eklektický, energický a progresívny.
Hoci skladby na novom albume Da Cruz môžu pôsobiť na prvé počutie ako tanečné hity, netreba sa nechať oklamať zvukom, za ktorým sa skrýva často oveľa viac. To je aj prípad pesničky Nosso País, ktorej text sa kriticky vyjadruje k súčasnému vývoju v Brazílii. Hoci speváčka dáva na jednej strane najavo, že má rada kultúru svojej rodnej krajiny, nemôže sa vyrovnať so sociálnou nerovnosťou, chudobou, či politickou a sociálnou polarizáciou, ktorá oslabuje myšlienku komunity a znemožňuje spravodlivejšiu budúcnosť. Keď sa tak zamyslím – je to naozaj len o Brazílii?
Pozoruhodné na tvorbe Da Cruz je tiež to, že všetky nahrávky si robia sami vo vlastnom štúdiu v Berne a sami si ich aj vydávajú. Výnimkou bol album Sistema Subversiva z roku 2011, ktorý vyšiel na známom americkom labeli Six Degrees Records. Som Sistema je siedmym albumom v poradí, ak nerátame početné EP a remixy, a prekvapuje vyrovnanou kvalitou jednotlivých trackov. Z desiatich kúskov je väčšina „radio(FM)friendly“, a tie zvyšné výborne fungujú ako súčasť celku. Polhodinka s albumom Da Cruz vám ubehne tak rýchlo, že máte okamžite chuť dať si opakovanie. Odporúčam naštudovať si aj staršie nahrávky tohto brazílsko-švajčiarskeho dua, ktoré na koncertoch a v štúdiu dopĺňali a dopĺňajú aj ďalší živí muzikanti. Koncertná verzia Da Cruz má za sebou vystúpenia na veľkých jazzových festivaloch v Montreaux či Montreale, ale aj v malých kluboch v Londýne alebo São Paole.
Už som spomínal, že album Som Sistema je ideálnym mixom tradície a inovácie, ktorý rovnako poteší všetky generácie milovníkov brazílskej hudby. Aj keď v ňom prevažujú súčasné urbánne prvky, občasné používanie vintage klávesov a efektov, dychových nástrojov, či spev vytrénovaný na bossa nove tomu dodávajú mierny retro nádych. Mladšie publikum zasa potešia energické rytmy, pri ktorých sa dá pretancovať aj desať nocí za sebou.
