Teoreticky to tento týždeň mal byť veľmi jasný, prakticky vopred známy víťaz, no i niekdajší frontman najlepšej britskej gitarovej kapely za posledných 40 rokov môže nahrať horší album ako niekto iný a presne tak sa i stalo: Morrisseyho novinka Make Up Is A Lie nie je zlým albumom, no je naozaj slabšia než novinka Jaya Watsona alias GUM.
Dobrý artpopový, miestami dokonca progrockový album ako novinka v roku 2026? Málo pravdepodobné a predsa možné.Kým na Ill Times koketoval GUM viac s glamom než artom, dnes je všetko ináč. Teda takmer, úvodná dvojica singlov Celluloid a Expanding Blue ešte reflektuje predcho predchodcu, no zvyšok už kombinuje hĺbavé postupy, kde síce nie je ani nota nazvyš no zároveň nemusíte loviť melódie, harmónie či zaujímavý, netuctový zvuk s lucernou na pravé poludnie.
Godley&Creme, Genesis, Bark Psychosis, ale aj No-Man Stevena Wilsona, 70ky a 80ky v ich negýčovej forme, a prirodzene i Tame Impala a King Gizzard and The Lizard Wizard, to je zmes zvuku, ktorý novinke dominuje. Album opäť vznikal vo dvojici - prispel i Ambrose Kenny-Smith a vo výsledku znie ako neodolateľne muzikálna zmes psychedelického rocku, post-rocku s úklonom k popu a elektronike.
Hnidopich by sa mohol opýtať, že síce je pekné ak ide o kolekciu naozaj dobrých, silných piesní, ale čo nové prinesú a aký zeitgeist popíšu, keď je v nich toľko stôp dávnej minulosti. To je síce dobrá otázka ale ruku na srdce: pýtame sa pri filmoch Johna Williamsa či Jerryho Goldsmitha na ich evidentné inšpirácie hudbou 19. Storočia? Pýtame sa raperov, ktorých sláva je postavená na pleciach gigantov funku a džezu čo pripravili pre budúce generácie tvorcov hiphopu oni? Otázky legitímne, no skôr do muzikologickej publikácie než k počúvaniu skvelej hudby.
GUM nie je experimentálna kapela v tom pravom zmysle slova. Nebúra všetko čo tu bolo doposiaľ. Ak niečo skúša tak presadiť to staré do nového kontextu, robí to sympaticky neokázalým spôsobom, skôr pokojným než hlučným. Obávam sa však, že pri rozhľadenosti a muzikalite jej členov bude Blue Gum Way skor muzikantským typom albumu, než poslucháčskym. Rád by som sa mýlil.
