Koniec júla prináša vo vydávaní hudby klasickú „uhorkovú sezónu“ – namiesto albumových noviniek vychádzajú hlavne reedície a výberovky a všetky dôležité novinky vydavateľstvá odkladajú na september. To platí aj o tzv. world music, kde sa poslucháčstvo môže na jeseň tešiť na nové albumy takých interpretov a interpretiek ako Ana Lua Caiano, Baba Zula, King Ayisoba, Spell Songs, či dlho očakávaný debut sudánskej speváčky Sulaf. Aby som našiel vhodnú letnú novinku, musel som sa pozrieť pekných pár týždňov dozadu a objavil som album s názvom Lau, ktorého jeho interpret či interpretka sa volajú Lau Ro.
Hoci tento album má silný hudobný aj textový brazílsky nádych, vznikol v anglickom prístavnom meste Brighton. Jeho autorom je bytosť menom Lau Ro, ktorá v poslednej dobe prešla veľkými životnými skúškami, vrátane dlhodobej vážnej a bolestivej choroby chrbtice. K tomu sa pridali aj ďalšie ťažké situácie, ako je pochopenie a prijatie vlastnej rodovej identity. Paradoxne hudobnej tvorbe to vôbec neublížilo, skôr naopak – výsledkom sú jemné a krehké skladby, ktoré sú však silnou výpoveďou o vnútornom i vonkajšom svete a majú dokonca liečivé účinky.
V čase, keď bol Lau Ro ešte puberťák, sa jeho rodičia presťahovali zo São Paula do Európy za lepším živobytím. Zo severu Talianska sa postupne presunuli do Brightonu, kde ich dieťa začalo svoju hudobnú kariéru. Jeho prvou zastávkou bola dnes už kultová psychedelická kapela Wax Machine. Táto skupina vydala v rokoch 2020 – 2023 tri albumy a meno Lau Ro je tam uvedené pri gitare, perkusiách a speve. Na prvý samostatný album od Lau Ro s názvom Cabana si bolo treba počkať ďalší rok. No a tohto roku sa objavil aj druhý v poradí, ktorý je aktuálnym albumom týždňa na Rádiu_FM.
Spomienky na detstvo strávené v Sao Paolo sa u Lau Ro prejavili v silnom hudobnom vplyve brazílskych kapiel zo 60. a 70. rokov, napríklad ja tam počujem dosť veľa z Os Mutantes. Okrem bossanovy, tropicalie a MPB (música popular brasileira) majú však skladby aj silný cinematický rozmer, ktorý im dodávajú hlavne inštrumentálne pasáže, podčiarknuté účinkovaným sláčikového kvarteta. Výraznými oporami sú tiež klávesák Finn Rees a flautista Jay Orphana. Všetky ostatné nástroje na albume, čiže gitary, kontrabas, bicie a perkusie, a spev striedajúci brazílsku portugalčinu a angličtinu, má na svedomí Lau Ro.
Album od Lau Ro je dôkazom toho, že ľudský duch víťazí nad hmotou, aj keď je tou hmotou je vlastné obmedzené telo. Názvy skladieb ako Mýtus o konci, Pocit či Maják, svedčia o tom, že hľadanie bolo podľa veľmi náročné, no výsledkom je kolekcia skladieb, ktoré presvedčia aj najväčších skeptikov. Silnými stránkami albumu sú nielen krehké pesničky ovplyvnené bosanovou či tropickými rytmami (napríklad single Simplesmente a Conclusão), ale aj zopár silných inštrumentálnych pasáží. Jednou z nich je aj záverečná skladba Corn Moon, ktorá má až zľahka šamanský nádych. Spomeňte si pri jej počúvaní na všetky bytosti ako je Lau Ro, ktoré sú dôležitými prostredníkmi medzi všakovakými svetmi okolo nás.
