Za nami je ďalší piatok a to znamená aj ďalšiu várku nových albumov. A opäť bola pestrá. Už druhý sólový album vydal vychvaľovaný projekt This is Lorelei, čerstvé albumy vám ponúkli aj Ezra Collective, Bloc Party, Sylvan Esso či Ibibio Sound Machine. A s novou štúdiovkou sa po štyroch rokoch po albume Fragments vrátil britský producent Simone Green aka Bonobo. Už začiatkom leta, kedy album ohlasoval, sľuboval nahrávku plnú hostí a hostiek. „Myslím, že to, čo som doteraz vytvoril, sa teraz stalo niečím, čo oslovuje najmä mladších ľudí. Páčila sa mi myšlienka počúvať vzdialený signál a snažiť sa nájsť niečo v tom hluku,“ uviedol k albumu Distance in Static Bonobo.
Od vydania albumu Fragments si Bonobo stihol vyskúšať aj prácu na soundtracku k animé show Lazarus a to po boku dvojice Kamasi Washington a Floating Points. A možno vtedy sa mu spolupráca s inými zapáčila až tak, že sa rozhodol, že práve na spoluprácach postaví aj svoj septembrový album. Na albume hosťujú Arooj Aftab, Joy Crookes, Nilüfer Yanya, Ichiko Aoba či Nicole Miglis z Hundred Waters. Ako však Bonobo uviedol pre magazín Billboard, na nič netlačil, chcel vytvoriť skladby, ktoré pôsobia dojmom, že ich vytvorili dve osoby, ktoré milujú hudbu. „Spolupráce vznikli tak ako vždy. Sú to ľudia, ktorí ma zaujímajú a ktorých obdivujem. Niekedy tieto spojenia vzniknú úplne prirodzene a niekedy jednoducho niekoho oslovím a zistím, či by mal záujem skúsiť spolu nejaké nápady,“ uviedol Bonobo pre earmilk.com.
Bonobo nahral album, ktorý je pestrý, nielen čo sa výberu vokalistiek týka, albumom sa nesú aj rôzne jazyky. Okrem angličtiny aj japončina či urdčina. Aj samotný album vznikal po celom svete. „Nahrávalo sa to na rôznych miestach a v rôznych podmienkach. Časti vznikli na cestách na konci posledného turné, doma v Los Angeles a v štúdiách, v prírode v Kalifornii a Japonsku, kde v poslednom čase trávim viac času. Pôsobí to naozaj tak trochu globálne. Na vzdialenosti je niečo romantické. Na tom, že ste stále ďaleko od vecí, ktoré dobre poznáte. V mojej hudbe sa vždy opakuje určitá nostalgia, či už je to zámerné, alebo nie. Vzdialenosť v názve sa týka nielen priestoru, ale aj času a statického šumu. Je to túžba nájsť zabudnuté chvíle alebo spojenia,“ hovorí Bonobo.
Žijeme v dobe singlov a aj Bonobo ich z novej štúdiovky ešte pred vydaním albumu zverejnil niekoľko, no album tvoril s tým, aby ste si ho vypočuli ako celok. Iba tak vám dá zmysel. Bonobo pre vás vytvoril samostatný svet v ktorom sa na takmer hodinu môžete stratiť, dať priestor svojich myšlienkam alebo len spomaliť. „Myslím, že ako pri všetkých albumoch, aj tento treba počúvať od začiatku do konca. Mám pocit, že hudba by mala nechať priestor aj svojmu okoliu. To, čo v nej chýba, môže doplniť samotný poslucháč. Veľmi rád chodím po mestách a počúvam pri tom hudbu. Pri dokončovaní skladieb často nechávam priestor aj zvukom a veciam okolo seba,“ uviedol Bonobo.
Ak máte radi tvorbu Bonoba, s novým albumom vás určite nesklame. Hoci sa každým jedným albumom snaží posunúť vpred a už teraz dokonca sľubuje, že jeho ďalšia tvorba bude výraznejším odklonom od toho čo robil, stále sa snaží vo svojej hudbe prepájať minulosť so súčasnosťou. „Je celkom zaujímavé, že keď som vyrastal, elektronická hudba bola tiež ešte len na začiatku. Deväťdesiate roky boli veľmi zamerané na budúcnosť. Hudba, technológie, grafika aj snaha čo najrýchlejšie prijať budúcnosť. Dnes tu máme nostalgiu. Napríklad ľudia, ktorí nezažili raveovú scénu 90. rokov, si ju pamätajú trochu inak, romantizujú si ju, alebo mladší DJ-i objavujú nahrávky staré 25 rokov. Myslím to v pozitívnom zmysle. Je zaujímavé sledovať, ako minulosť ovplyvňuje to, čo má vplyv na hudbu dnes,“ prezradil Bonobo pre earmilk.com.
