V utorok 17. júla približne poldruha hodiny pred polnocou sa Bratislava dočkala premiérového koncertu slávnej rumunskej dychovky Fanfare Ciocarlia. Už po prvých tónoch sa v KC Dunaj na štvrtom poschodí bývalého obchodného domu rovnakého mena v centre mesta zachvel vzduch, keď sa ozvali tuby, a čoskoro sa zatriasla aj podlaha pod nohami poslucháčov, ktorí začali dupať do rytmu. A takto to trvalo až do konca koncertu, len tých tancujúcich postupne pribúdalo. Kto čakal divokú zábavu a príležitosť zaskákať si, mohol ju mať - a mykalo sa skoro všetko, staré i mladé, aj keď pri tom nedostatku kyslíka v prvej polovici sály pod pódiom to bol obdivuhodný výkon.
Táto banda hrá spolu už takmer 15 rokov a na konte má sedem albumov - ten posledný z nich s názvom Balkan Brass Battle vyšiel vlani a nahrali ho spolu s Orchestrom Bobana a Marka Markovićovcov. Takže dať dokopy kvalitný repertoár by nemal byť problém, no napriek tomu ma prekvapilo, ako dômyselne bol postavený playlist. Tradičné rumunské rómske skladby boli poprepletané rôznymi coververziami (od Gerschwinovej uspávanky Summertime, cez Born To Be Wild, pieseň gumených medvedíkov, až po arabskú melódiu Ya-Rayah, ktorú preslávil Rachid Taha). Publikum však najviac reagovalo, ako napokon na všetkých koncertoch balkánskych skupín, na náhradnú slovenskú hymnu - pesničku Mesečina z filmu Underground. V tom príjemnom plechovom hluku, ktorý miestami presahoval rýchlosť 200 bpm, nebolo síce príliš počuť hlasy návštevníkov, ale nejaké obdivné "ty kokso" som z času na čas začul. O to viac rozprávali ľudia pohybmi a blaženými úsmevmi. Iba dídžej Effiks mal o niečo košatejší prejav, keď mi do ucha cestou do šatne zakričal: "To je techno, čo?".
A čo na to hovorí Jarmila Vlčková, organizátorka koncertov etnickej hudby, ktorá vraj už videla Fanfare Ciocarlia piatykrát v živote? Tu sú jej slová: "Koncert Fanfare ma zas dostal. A to som si myslela, že už som ich najlepšie koncerty videla... ja som bola opäť očarená, išla z nich náramná energia, napriek tomu, že niektorí z nich sú už starší páni. Hudobne to bolo rýchle ako sa na správnu balkánsku dychovku patrí a tiež nápadité, zmenami rytmu, vsúvaním cigánskych motívov do známych skladieb a podobne. Sú to výborní baviči, ale pre mňa aj nápadití a výborní muzikanti. Po dlhom čase som sa výborne bavila a páčila sa mi atmosféra v KC Dunaj, muzikanti tam majú naozaj blízko k publiku, len ľudí mohlo prísť viac. Na mieste bol odkaz Fanfárov - nabudúce keď prídeme, vezmite aj vašich priateľov a príďte zas. Ja sa už teším."
Fanfare v pracovnom odeve. Autor fotografie: Arne Reinhardt
