Opäť máme za sebou veľmi slušný týždeň pokiaľ ide o nové albumy - Djo, Sleigh Bells, Black Country New Road, Lawrence Heart či Yann Tiersen, aby som menoval autorov len niekoľkých z nich. Novinku ale pripravil aj stále čiperný veterán škótskeho indie-folku, svetobežník, sarkastický komentárov a najnovšie nie len milovník ale i znalec samby, Nick Currie, v umeleckom svete známy pod pseudonymom Momus.
V gréckej mytológii bol Momus bohom satiry a výsmechu. V spojení s hudbou a slovami škótskeho Momusa je to možno najlepšie zvolené umelecké meno v histórii popmusic. Momus debutoval v roku 1986 albumom Circus Maximus, o pár rokov neskôr sa začal živiť aj ako autor kníh a Queitism je jeho v poradí 51 albumom.
Časť svojej novinky vydal Momus už začiatkom roka, oficiálne je ale 14piesňové komplet vonku len od minulého tyždňa. Aký je Queitism? Tradične si uťahujúci so spoločnosti, trendov, sociálnych sietí, celebrít ale aj z nevinnej citovej rýdzosti. Z hudobných nálad súperia o nadvládu nostalgická bossa nova a hudba na pomedzí freak folku, elektroniky, ambientu a lounge music.
Čím by pre nás mala alebo mohla byť zaujímavá hudba u nás prakticky neznámeho hudobníka. Ak dáme bokom osobitosť, a nie preto, že by v Momusovom prípade nehrala žiadnu úlohu, naopak, po čo i len letmom zoznámení sa s jeho tvorbou ho v budúcnosti už rospoznáte prakticky okamžite, menujme určite silu piesní a vyvážený pomer dôležitosti hudby a slova. Do tretice je bola zaujímavým a vítaným prvkom jeho umeleckej tvorby akási posmešná anti-trendovosť.
Ak si ešte stále kladiete otázku či treba dnes počuť nový album majstra satiry a nie radšej hudbu bezproblémovú, veselú alebo aspoň dostatočne romanticky smutnú, odpovie vám samotný Momus. Quietism patrí k jeho popovejším nahrávkam a znie akoby si samotný autor povedal, že v týchto temných časoch nás okrem uštipačnosti rozhodne spasí aj hudobná krása, inšpirovaná napríkla brazílskym hudobným hnutím zo 60. rokov Tropicalia!, pravda, na trošku podivínsky momusovský spôsob.
