Tešili sme sa opatrne. Keď Erykah Badu oznámila, že 29. augusta vydá nový album s Alchemistom, svoj prvý po 15 rokoch, bola to správa veľká, no pri Erykinej slobodomyseľnosti a z toho vyplývajúcej nepredvídateľnosti to musela byť radosť opatrná. Ešteže tak. Len pár hodín pred vydaním vyhlásila, že album nevyjde, a vinu hodila na Alchemista. Žiadne ďalšie informácie sme ešte v pondelok ráno nemali, ale rýchlo sme sa otriasli po vypočutí iného albumu, ktorý vyšiel presne tak, ako bolo sľúbené, a kritici sú z neho nadšení – ide o novú štúdiovku Deva Hynesa, známeho aj ako Blood Orange. Ale konkurencia to bola naozaj veľká, keďže v posledný augustový piatok vyšli mnohé ďalšie mená, ktoré poznáte z nášho vysielania: Joey Bada$$, Sabrina Carpenter, The Hives, Jehnny Beth, The Beths, CMAT, Nowa Twins, Modern Nature... a ktovie, či som na niekoho nezabudla.
V prípade Deva Hynesa sme tiež čakali až 7 rokov, kým vydal svoju ďalšiu dlhohrajku, ale čakanie sa oplatilo. Essex Honey je v poradí piata štúdiovka, ktorú vypustil pod menom Blood Orange, hoci dávno predtým už vydával aj pod inými menami. A tak ako rád mení mená a projekty, rád navštevuje aj najrôznejšie žánre – v posledných rokoch sa venoval najmä filmovej a seriálovej hudbe, ba zabŕdol aj do niekoľkých rockových diel – a táto eklektickosť je prítomná aj na jeho najnovšom albume. No omnoho viac ako okázalosť rocku tu vystupujú serióznosť a všeobecná krása filmovej hudby. Sú tu všetky tie pekné nástroje, najmä klavír, ktorého je hádam viac ako na predchádzajúcich albumoch, husle, violončelo, saxofón či teplé syntetizátory a elektrická gitara – nástroje, ktoré Dev Hynes presne ako vo filme využíva aj na kontrastnosť, moment prekvapenia, ktorým náhle prebudí svojho poslucháča. Krásne to napríklad urobí violončelom v závere šiestej skladby Vivid Light. Inde aspoň zrýchli tempo. Aj keď je jeho hudba zväčša pomalá a soulová, nedovolí poslucháčovi zaspať, prekvapuje ho, no zároveň pekne drží pohromade.
Na rozdiel od predchádzajúcich albumov Deva Hynesa melódie na Essex Honey sú o niečo viac melancholické, smutné, a to aj v kúskoch s rýchlejším tempom. Blood Orange sa tu nikam neponáhľa, svoju úlohu zohráva aj ticho. Dovoľuje prinavrátiť sa po úspešných rokoch v Amerike do rodného Essexu, mesta Ilford, kde vyrastal. Skúma, čo znamená domov, čo všetko ho formovalo, ako zvládnuť pocity osamelosti, akú úlohu v tom zohrala hudba, no najmä sa vyrovnáva so smrťou svojej matky, ktorá ho opustila pred dvomi rokmi. Skladba Last Of England dokonca obsahuje nahrávku z posledných spoločných Vianoc, hlas jeho matky aj sestry, ako sa v obývačke rozprávajú o Beatles.
Tak ako v prípade predošlých albumov, aj tento si Blood Orange sám napísal aj produkoval, no autorsky sa pripojilo aj niekoľko hostí. Sú tu napríklad Lorde, Daniel Caesar či Caroline Polachek, ktorá sa objavila až v troch skladbách. Pri všetkých hosťoch pritom platí, že do zvuku albumu krásne zapadli, až tak, že zostali mimo centra pozornosti, akoby v úzadí. Albumu totiž celý čas „headlinuje“ sám Dev Hynes so svojím jemným, ľahkým, nenúteným hlasom a tiež so svojou produkciou. Tá obsahuje okrem jeho vlastných nápadov aj kúsky takej hudby, ktorá ho formovala a zachraňovala, keď to najviac potreboval. Či už ide o požičaný refrén od The Replacements, odkazy na nahrávky Yo La Tengo či Elliotta Smitha, ale aj sampel Everything But the Girl – opäť platí, že všetko to akosi dáva zmysel bez toho, aby to zbytočne vytŕčalo a rozbíjalo výsledné znenie.
Z albumu sú nadšení aj profesionálni recenzenti. V pondelok predpoludním, keď som výrobu tejto rubriky uzatvárala, dosahovalo Essex Honey priemer 90 zo 100 na základe 8 odborných kritík. Hádam to popchne Deva Hynesa k tomu, aby svoju hudobnú kariéru neukončoval. Ako sa totiž nedávno priznal, nie je si istý, či ešte niekedy nahrá nejaký album. No kým sa rozhodne, absolvuje minimálne turné k novému albumu, ktoré štartuje tento mesiac v Spojených štátoch a na jeseň sa dostane aj do Európy. Najbližšie k nám vystúpi v Berlíne 29. októbra.
