Ak by sme mali zhrnúť všetky dôvody, kvôli ktorým sme sa v redakcii Rádia_FM rozhodli venovať celých nasledujúcich sedem dní albumu Michelangelo Dying od welšskej hudobníčky, skladateľky a producentky Cate Le Bon, najlepšie to za nás aj tak zhrnul v rozhovore pre magazín Pitchfork americký spevák a skladateľ Jeff Tweedy z formácie Wilco, keď skonštatoval, že v prípade Cate Le Bon ide o absolútnu špičku zo všetkých umelcov, ktorí v súčasnosti tvoria hudbu. A dodal, že je veľmi vzácne, aby niekto v dnešnej dobe ešte stále mal svoj unikátny a špecifický zvuk. Keď však hrá Cate Le Bon, okamžite viete, že je to jej gitara. A keď sa snažím napodobniť jej gitarové party, ide to oveľa ťažšie ako to v prvom momente znie, dodáva Jeff Tweedy.
Siedmy štúdiový album od Cate Le Bon vznikal na viacerých miestach. V Grécku, Cardiffe, Londýne, Los Angeles a dokončený bol napokon v slávnej púšti Joshua Tree v Kalifornii. Hoci Le Bon mala pôvodne naplánovaný úplne iný typ nahrávky, po bolestivom rozpade dlhoročného vzťahu sa jej emocionálne silné zážitky stali stredobodom nového smeru jej tvorby.
Ako sama skonštatovala, rozchod bol ako amputácia, ktorú síce nechceš, ale vieš, že ťa zachráni.
Samotný album je teda výsledkom snahy reflektovať svoje silné a bolestivé zážitky. Ako hovorí Cate Le Bon, bolo to ako fotografovať si svoju ranu a zároveň si ju škrabať.
Album Michelangelo Dying sa určite dá označiť za emocionálne zdrvujúci a výsostne introspektívny. A určite tiež jednoduchým výrazom – rozchodový. Zo slov samotnej Cate Le Bon vyplýva, že išlo aj o istý druh súkromného exorcizmu, keď sa vyrovnávala s bolesťou, osamelosťou a otázkami vlastnej identity po strate dlhoročného vzťahu.
Je to meditácia o samote, spojení a v konečnom dôsledku aj o samotnom akte tvorby. Ústredným motívom je tu dokonalá izolácia, ktorá sa stáva vykúpením a zároveň tvorivou cestou k nájdeniu seba samého. Toto sú v konečnom dôsledku nahrávky, ktoré majú tú čarovnú moc zachraňovať tisíce fanúšikov na celom svete.
Cate Le Bon sa na svojom novom albume sústreďuje na silnú kontrolu nad inštrumentálnou stránkou nahrávky a produkciou ako takou. Kombinuje tu inštrumentálne vrstvy gitár, saxofónu, synťákov a bicích s efektnou úpravou zvuku. Jej spolupracovníkom je tu štúdiový čarodejník z Los Angeles Samur Khouja. Na saxofóne si zahral Euan Hinshelwood, viacerí hostia sa vystriedali za bicími a perkusiami. Najvýraznejším menom medzi hosťujúcimi hudobníkmi je nepochybne pán menom John Cale, zakladateľ Velvet Underground a pionier experimentálnej rockovej a elektronickej hudby. Jeho hlas je navždy zaznamenaný v piesni Ride.
Album Michelangelo Dying má veľmi dobré hodnotenia nielen od fanúšikov, ale aj od novinárskej obce – priemerných 89 bodov zo 100 možných hovorí jasnou rečou. Novinka nadväzuje na predchádzajúce diela, albumy Pompeii a Reward z rokov 2022 a 2019, no je priamejšia vo vyjadrení svojich emócií a zároveň obsahuje viacero vrstiev, ktoré poslucháč môže objavovať aj v dlhšom časovom úseku. Ide o nablýskanú zvukovú mašinu srdcom, v ktorej dominuje avant-popový zvuk s disonantnými, no zároveň uhrančivými melódiami. Nečudo, že pre veľké množstvo fanúšikov ide o najlepší album, aký kedy Cate Le Bon nahrala.
