V Západnej Európe rastie trend, keď mladí ľudia od 16-24 rokov strávia v práci viac času, než iné vekové skupiny. A kedže svetové trendy prichádzajú s menším či väčším oneskorením aj ku nám, pozrieme sa, ako je to s nadčasmi a pracovnou výkonnosťou.
Jeden prieskum vo Veľkej Británii na vzorke 1000 kancelárskych krýs ukázal, koľko veľa nadčasov sa vyprodukuje. Priemerný pracovník vo veku 16-24 rokov je v práci dlhšie 7 hodín a 22 minút každý týždeň, čo je o dve hodiny viac, než zamestnanci nad 55 rokov. Prieskum tiež ukázal, že táto veková skupina robí viac, než 20 hodín nadčasov každý týždeň.
Dáta sa interpretujú tak, že tu ide o digitálnu generáciu, ktorá je stále online. Máme smartfóny či tablety, z ktorých sme stále digitálne prepojení a môžeme pracovať hocikedy.
Pre mladých ľudí bez pracovných skúseností je dnes ťažké získať prácu. Cítia tlak a potrebujú zaujať. Potrebujú preto dokazovať svoju chuť do práce, a preto táto online mentalita.
Táto neustála dostupnosť však nie je nevyhnutne dobrá. Aby sme boli produktívni vo voľnom čase, a nielen v práci, treba vedieť oddychovať. Zamestnanci musia byť mentálne aj fyzicky zdraví.
Navyše sa stále viac a viac ozývajú tí, čo navrhujú kratší pracovný týždeň. Vychádzajú zo známych výskumov, najznámejší z nich vykonali na Stanfordskej Univerzite. Tam dokázali, že produktivita po odpracovaných 50 hodinách typicky klesá. Čiže niekto kto pracuje 70 hodín týždenne nespraví viac, než ten, kto pracuje 55 hodín.
Cieľom teda je mať spokojných a zdravých zamestnancov. Častokrát stačí iba sa prejsť po obede, ísť si zacvičiť po práci, či nebyť neustále pripútaný ku svojmu pracovnému stolu. A tiež si vyhradiť, čo je pracovný a čo súkromný život.
