Lístok na jej utorkový koncert (18.11.) som si kúpila ešte v máji, myslím, že hneď, ako boli k dispozícii. Nebolo nad čím váhať, takýto koncert netreba zmeškať. Navyše mám pocit, že mnohí americkí hudobníci Rakúsko či Česko, o Slovensku nehovoriac, vynechávajú. Keď som sa v utorok dostavila do veľkej haly viedenskej Areny, nebolo vypredané a priestor bol dokonca zmenšený, aby sa ľudia nerozptýlili. Po 20tej začali hrať britskí Coves, ktorí St. Vincent predskakujú na niekoľkých európskych koncertoch. Dostali asi polhodinu a tým pádom som ich zmeškala. Do vystúpenia Annie ostávala necelých tridsať minút (to, že vo Viedni koncerty začínajú načas, si neviem vynachváliť) a ja som si šla hľadať miesto v publiku. Bez otravného predierania som skončila relatívne vpredu a aj vďaka tomu, že predo mnou nestál nikto dvojmetrový, som mala dobrý výhľad na celé pódium. Asi minútu po deviatej nastúpila na pódium St. Vincent s kapelou. Annie, tak ako som čakala, v topánkach na vysokých opätkoch a v krátkych šatách, dvaja klávesáci a bubeník v čiernom. St. Vincent vydala vo februári štvrtý album, ktorý tvoril základ setlistu, odohrala z neho až osem skladieb. Priestor však dostal každý jej album, takže si na svoje snáď prišli aj tí, ktorých rovnomenná novinka až tak neoslovila (fotku setlistu nájdete nižšie).
K turné Digital Witness je uspôsobená „tanečná“ choreografia aj pódium, pri niektorých skladbách vyšla Annie na stupienky za sebou a spievala odtiaľ (aspoň ju všetci videli, lebo pri nej je rozhodne na čo pozerať). Moja najobľúbenejšia skladba Prince Johnny vyzerala a znela presne takto:
Annie Clark výborne spieva a hrá na gitaru, toľkých gitarových sól sa niekedy nedočkáte ani na rockových koncertoch. K tomu pridajte šarm, energiu a odzbrojujúci úsmev a máte nezabudnuteľný koncertný zážitok. Mne ostal po koncerte veľmi dobrý pocit, aj keď pri poslednej skladbe v rámci prídavku sa udial jeden bizarný moment. Annie sa snažila vyšplhať na reproduktory postavené na boku pódia, čo by nebolo až také zvláštne, keby medzi nimi a tými, čo viseli zhora nebola veľmi úzka medzera, medzi ktorú sa jej ledva podarilo vopchať. Koncert skončil skladbou Your Lips Are Red z debutu Marry Me. Nasledovala spoločná klaňačka, Annie sa usmiala, trikrát mimo mikrofónu povedala thank you very much a bolo po všetkom. Ak ju budete mať možnosť v budúcnosti vidieť naživo, určite odporúčam.
