Banská Bystrica je pre mnohých východiskom na zimné aj letné výlety. Leží na rozhraní Nízkych Tatier a Veľkej Fatry a aj preto cez ňu prejde množstvo turistov. Má však zmysel sa v nej zastaviť, a to aj kvôli umeniu, ktoré sa v Banskej Bystrici a jej okolí nachádza. O tom, čo výnimočné sa tu dá vidieť, sa s kurátorkou Stredoslovenskej galérie, Zuzanou Majlingovou a s architektom Rasťom Udžanom rozprávala Zuzana Líšková.
Za bystrickým umením - projekt mapovania diel a Dom kultúry
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Mapovať umenie od 2.polovice 20.storočia vo verejnom priestore Banskej Bystrice začala historička umenia a kurátorka Stredoslovenskej galérie, Zuzana Majlingová, už v rokoch 2012 - 2014. Bol to vôbec prvý takýto zoznam, ktorý nezačali aktivisti, ale oficiálna inštitúcia. Výsledkom bola okrem súpisu diel na webovej stránke aj výstava s názvom Motívy neviditeľnosti. Vo verejnom priestore mesta z obdobia od roku 1945 po vtedajšiu súčasnosť našla Zuzana Majlingová už len zlomok počtu diel, ktoré boli umiestnené nielen v uliciach, ale aj vnútri verejných stavieb.
Z. Majlingová:
„Keď si pozrieme archívne dokumenty, ktoré sa zachovali v archívoch, tak ten počet je stonásobne vyšší ako to množstvo, ktoré som dokázala dohľadať v interiéri a exteriéri. Mne sa podarilo dohľadať okolo 160 realizácií, ale bolo toho omnoho viac podľa archívnej dokumentácie, ktorá je však už tiež len torzovito zachovaná.“
Z približne 160-tich zdokumentovaných diel za desať rokov zaniklo už vyše 30 diel, najmä tie vnútri. Interiérové diela sú extrémne ohrozené rôznymi prestavbami a rekonštrukciami. Len pár rokov dozadu zanikli takto diela v budove Univerzity Mateja Bela.
Z. Majlingová:
„V budove pôvodnej Pedagogickej fakulty, ktorá bola v Banskej Bystrici postavená v 60-tych rokoch bolo asi sedem interiérových nástenných malieb, keramických stien alebo rôznych iných foriem výtvarného prejavu, ktoré tvorili práve pedagógovia tej školy. Čo je pre mňa úplne šialené, že si škola sama zničila svoju vlastnú inštitucionálnu históriu prvých pedagógov, ktorí na tej Pedagogickej fakulte učili.
Podobne dopadla aj Právnická fakulta, ktorú začiatkom 80-tych rokov navrhol architekt Rudolf Bizoň. Bez oslovenia architekta bola prestavaná a zmizol z nej dizajnový nábytok, technické vybavenie či keramická stena v jedálni... O to lepšia správa je, že banskobystrický Dom kultúry čaká snáď iný osud, ako hovorí architekt Rasťo Udžan, ktorý pôsobí na oddelení Revitalizácie Banskobystrického kraja, kde sa snažia čo najviac budov nepredávať, ale dať im nové funkcie a vrátiť úžitok.
R. Udžan:
„Chátra od roku 2012, pred dvomi rokmi prešiel verejnou dražbou. V tej dražbe ho získalo na polovicu mesto s Banskobystrickým samosprávnym krajom. Momentálne je snaha ho nezbúrať. Našou silnou snahou je poukázať na to, že to dielo je hodnotné, nielen pre svoju funkciu a účel, ale že je to aj určitý odkaz doby. Má vysoké architektonické kvality a v interiéri sú dochované umelecké diela, o ktorých nikto nevie.“
Autormi Domu kultúry na Námestí Slobody boli architekti Jozef Chrobák, Karol Tisončík a Jozef Pálka. Vznikol pri príležitosti 35.výročia SNP a budovali ho vo viacerých etapách. Po zmene režimu prešiel rôznymi majiteľmi. Budova je postavená v štýle neskorej moderny a napriek tomu, že podobné stavby u nás verejnosť vníma veľmi negatívne, má svoju hodnotu.
R. Udžan:
„Je to veľmi subtílna forma takej obrazovky v rozmere 45 na 120 metrov, ktorá má v jednej tretine architektonicky vytvorené vnútorné átrium, z ktorého vychádza akoby šuplík, to je poslucháreň a z druhej strany veľká skrinka, čo bolo neskôr v 80-tych rokoch dobudované kino pre približne 500 divákov.“
Na pohľad jednoduchá budova skrýva mnoho premyslených detailov a zaujme napríklad mozaikovou fasádou striebristo-perleťovej farby. Z druhého podlažia je výstup na poloverejnú terasu, z ktorej je fantastický panoramatický výhľad na okolité hory. Interiér je však v havarijnom stave a mnohé diela sa stratili, ako hovorí historička umenia a kurátorka Stredoslovenskej galérie, Zuzana Majlingová.
Z. Majlingová:
„Z takých najvzácnejších to bol obrovský gobelín vytvorený podľa návrhu jedného obrazu Ester Šimerovej-Martinčekovej, ktorá ho sama navrhla. Rovnako tam bola fotografická stena od Martina Martinčeka, jej manžela. Oni boli známy manželský umelecký pár, s ktorými Jozef Chrobák udržiaval veľmi blízke vzťahy a častokrát ich do svojich architektúr aj oslovoval.“
Fotografia: Rasťo Udžan
Zmizla aj veľká kazetová maliarska stena obrazov od Milana Laluhu. Vo vstupe do Estrádnej sály vytvoril obrovský svetelný strop sklár Václav Cigler. Je to jedno z najvzácnejších diel v Dome kultúry a pravdepodobne by sa dalo zrekonštruovať a zachrániť. V dokumentácii k stavbe boli aj plastiky od Mikuláša Palka, Miroslava Ksandra a Vladimíra Kompánka.
Z. Majlingová:
„Mysleli sme si, že tie diela sú stratené, pretože sme ich na mieste nenašli. Ale napokon sme ich našli. V pivnici sme našli úžasného dreveného Kompánka v zlom stave, ale bude sa dať obnoviť. A tie dve ďalšie plastiky od Ksandra a Palka to sa nám zasa ozvali odborári, ktorí boli pôvodní majitelia budovy, lebo to bol Dom kultúry revolučného odborového hnutia. Našli to v nejakých skladoch a mohlo by sa to spätne odkúpiť.“
Zachovalo sa aj veľa pôvodných dizajnových prvkov ako informačný systém, obloženie stien či svetlá. Budova sa po rekonštrukcii určite stane miestom, ktoré si treba pozrieť na vlastné oči. Zatiaľ je možné podľa onlajn mapy objavovať ďalšie voľne prístupné diela v Banskej Bystrici. Nájdete tu nielen fotografie, ale aj dôležité informácie o dielach a ich autorstve.
