V Banskej Bystrici a jej okolí sa nachádzajú mnohé hodnotné umelecké diela. O tom, čo výnimočné sa tu dá vidieť, sa s kurátorkou Stredoslovenskej galérie, Zuzanou Majlingovou a s architektom a aktivistom Rasťom Udžanom rozprávala Zuzana Líšková.
Za bystrickým umením - Ihriská, Monument v Majeri a kiosk Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Súpis umeleckých diel od 2.polovice 20.storočia v Banskej Bystrici je zverejnený na stránkach Stredoslovenskej galérie. Dá sa podľa neho chodiť po meste a hľadať zaujímavé diela, ktorých tu bolo v minulosti veľké množstvo. Koncom 60-tych rokov bol obľúbeným a aj dostatkovým materiálom betón. V Banskej Bystrici z neho vznikli unikátne autorské detské ihriská, napríklad Hexagon pod pamätníkom SNP, o ktorom hovorí historička umenia a kurátorka Stredoslovenskej galérie, Zuzana Majlingová.
Z.Majlingová:
„Je to veľmi zaujímavá subtílna práca, ktorá je navrhnutá priemyselným dizajnérom Jánom Ondrejovičom, ktorý je pomerne neznámy a stál by za zmapovanie. Bol to priemyselný dizajnér automatických a poloautomatických strojov a dokonca sa zúčastnil aj slávnej výstavy Expo v Bruseli s niektorými svojimi realizáciami v roku 1958. Československo tu vtedy zožalo fenomenálny úspech – získalo najviac medailí aj hlavnú cenu.“
Ján Ondrejovič: Detské ihrisko „Hexagon“
Ihrisko dlho chátralo, no meno autora sa Zuzane Majlingovej vyše 10 rokov nedarilo vypátrať. Napokon sa jej ozvali deti Jána Ondrejoviča, ktoré na webovej stránke súpisu diel videli, že tam chýba meno autora. Poslali jej aj pôvodnú dokumentáciu a fotografie. Na základe týchto zistení sa mesto pustilo do rekonštrukcie a dnes sú 3 veľké preliezačky z dutých betónových tvárnic v tvare hexagonu obnovené.
Z.Majlingová:
„Ďalšie dve takéto betónové ihriská sa zachovali na sídlisku Fončorda a tiež pochádzajú zo 60-tych rokov. Jedno je z roku 1969 a to druhé z roku 1972. Autormi sú lokálni výtvarníci, Stanislav Balko a Mikuláš Palko.“
Mikuláš Palko: Detské ihrisko „Deti na lúke“
Ľudia sa vtedy sťahovali do rozostavaných sídlisk a deti sa hrávali na stavbách pomedzi stavebný materiál.
Z.Majlingová:
„V Bystrici bola silná skupina architektov a teoretikov. Bola tam Klára Kubičková, významná teoretička, ktorá je zakladateľkou slovenskej sekcie Docomomo. Iniciovala vznik spolku, ktorý sa volal v Banskej Bystrici Architekti, výtvarníci, teoretici. Zamerali sa na to, že budú stavať detské ihriská – v podstate pre svoje deti, pretože to boli vtedy všetci mladí ľudia. Boli to výtvarníci a architekti a na sídliskách, ktoré sa budovali, vznikali tieto autorské ihriská.“
Stanislav Balko: Detské ihrisko „Labyrint“
Aj po zmene režimu sa do verejného priestoru dostali umelecké diela, ale je ich oveľa menej. Z tých novších, ktoré sú do bystrického súpisu zaradené, vyzdvihuje historička umenia najmä tie, ktoré prešli verejnou súťažou. Je ním napríklad oceňovaný monument v Majeri, ktorý sprístupnili verejnosti v roku 2018 a ktorý je pripomienkou na vojenský cintorín, nachádzajúci sa na tomto mieste.
Z.Majlingová:
„Počas prvej svetovej vojny bol v Majeri jeden z najväčších vojenských lazaretov v bývalom Rakúsko-Uhorsku.“
Monument Majer
Keďže toto územie bolo za minulé roky silno narušené rôznymi zásahmi a už nebolo rozpoznateľné, mesto sa rozhodlo vrátiť mu dôstojnú pietnu funkciu.
Z.Majlingová:
„Architekti Benjamín Brádňanský, Vít Halada a Maroš Greš vytvorili zaujímavú architektúru, ktorú skonštruovali z oceľových tenkých platní a tie zvarili do kompaktného celku na centrálnom obdĺžnikovom pôdoryse oceľového objektu s koróznym povrchom, ktorý neustále podlieha korózii, čiže má hrdzavú farbu.“
Súčasťou monumentu je pochôdzna plošina, z ktorej je možné vnímať pamäť tohto miesta. Je tu vyrezaných okolo 1300 mien pochovaných vojakov. V kaplnke na opačnej strane, ako je schodisko, sa nachádza dielo Svätopluka Mikytu Tichý stĺp, ktoré je odliate z vosku.
Z.Majlingová:
„Vytvára akoby organickú voskovú hmotu, v ktorej sú zapustené knôty, ktoré sa dajú zapáliť. To dielo je vlastne procesuálne, osvetľuje priestor kaplnky, mení sa pod vplyvom teploty, má istú spirituálnu a akoby organickú kvalitu. Môže odkazovať aj na ľudské telo, je telesné a veľmi dobre sa dopĺňa s minimalistickou hmotou monumentu.“
Karol Rosmány, Matej Rosmány: Odkrývanie
Výsledkom verejnej súťaže je aj pomník Odkrývanie venovaný Jánovi Langošovi. Jeho autormi sú Karol Rosmány a Matej Rosmány. Kamenný pomník z roku 2013 má podobu žulového hracieho stolíka, na ktorom si môžeme zostaviť posolstvo „Ten kto nepozná svoju minulosť, je odsúdený ju opakovať.“ Je umiestnený v priestore nezávislého kultúrneho centra – Záhrada. Nájdeme tu aj legendárny sklolaminátový Kiosk K-67 od slovinského architekta a dizajnéra Sašu Janeza Mächtiga, o ktorom hovorí architekt Rasťo Udžan, ktorý pôsobí na oddelení Revitalizácie Banskobystrického kraja.
R. Udžan:
„Naprojektoval ho takým spôsobom, ako keď si zoberiete dve plastové rúrky, ktoré prekrížite a vlastne ten krížik vytvára jednu mobilnú jednotku, ktorá sa dá pomaličky násobiť do rôznych zoskupení. Veľmi trefné to bolo na urbanistické členenie jednotlivých predajných kioskov podľa funkcií a podľa lokality – môže to rásť ako taký molekulárny systém.“
Kiosk K-67
Kiosky sa v 60-tych rokoch rozšírili najskôr po vtedajšej Juhoslávii a odtiaľ do celého sveta. Ďalší unikátny kiosk K-67 môžeme nájsť pri prechádzke po Banskej Bystrici a to v Sásovej. To, že je naozaj vzácny, dokazuje aj fakt, že je zapísaný ako pamätihodnosť mesta.
