Banská Bystrica aj jej okolie sú známe veľkým množstvom diel spätých so Slovenským národným povstaním. O tom, čo výnimočné sa tu dá vidieť, sa s kurátorkou Stredoslovenskej galérie a zároveň autorkou súpisu diel, Zuzanou Majlingovou, rozprávala Zuzana Líšková.
Za bystrickým umením - - pamätníky a partizánske diela v meste a jeho okolí Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Banská Bystrica je mestom, v ktorom v roku 1944 odštartovalo Slovenské národné povstanie. Po jeho brutálnom potlačení sa boje presunuli najmä do hôr v okolí. A pretože predchádzajúci režim SNP a najmä partizánsku históriu vyzdvihoval, Banská Bystrica sa stala nielen miestom mnohých pamätníkov a pomníkov, ale aj mestom s opulentnými oslavami povstania, ako hovorí historička umenia a kurátorka Stredoslovenskej galérie, Zuzana Majlingová.
Z.Majlingová:
„Pripomínali sa tými veľmi monumentálnymi oslavami za účasti politických reprezentácií nielen z Československa, ale aj zo všetkých krajín východného bloku, vrátane Sovietskeho zväzu. Banská Bystrica mala teda naozaj reprezentatívny charakter aj v rámci tvorby veľkého mýtu okolo samotného Povstania.“
Pomníky a pamätníky sú prepojené s politickou mocou a majú kolísavú umeleckú kvalitu. Vznikali v rôznych obdobiach. Spočiatku boli budované na autentických miestach, ktoré sa priamo viazali s povstaním.
Z.Majlingová:
„To boli napríklad pamätníky obetiam SNP v Kremničke a v Nemeckej. To sú miesta, kde boli po vojne odhalené a exhumované najväčšie masové hroby. Po potlačení Povstania tu bolo zavraždených stovky mužov, žien aj detí, účastníkov povstania, politických väzňov, rasovo prenasledovaných občanov, ich príbuzných a blízkych.“
Dušan Jurkovič: Pomník obetiam fašizmu v Kremničke
Najstarší a mimoriadne hodnotný je Pamätník obetiam fašizmu v Kremničke od architekta Dušana Jurkoviča. Bol vybudovaný v roku 1947 na mieste protitankovej priekopy, kde bolo zavraždených viac ako 700 ľudí.
Z.Majlingová:
„Pamätník tvorí taký pyramidálny pylón s trojicou spätých krížov. Pamätník je umiestnený na úpätí svahu v kamennej ohrade. Pristupujete k nemu dlhou cestou v krajinnom teréne pomedzi stromy, ale je aj dostatočne dominantný, na to, aby ste ho rozlíšili v teréne krajiny. A vy kráčate pozdĺž pôvodnej protitankovej priekopy.“
Na mieste dodnes prebieha archeologický výskum, ktorý sa snaží zrekonštruovať udalosti masakru. V 90-tych rokoch tu pribudol Pamätník židovských obetiam vojny Menora od architekta Juraja Arieha Fatrana. Pamätník v Nemeckej vznikol medzi rokmi 1959 – 1960.
Pamätník Nemecká
Z.Majlingová:
„Tvorí ho objekt pôvodnej vápenky, v blízkosti ktorej sa nachádza plošina so štylizovaným betónovým plameňom, ktorý je dlhý 12 metrov a je z bieleho betónu. Vytvoril ho sochár Alexander Vika. Pred plameňom je umiestnená veľká figurálna socha od Kláry Pataki. Zobrazuje kľačiacu ženu v beznádejnom geste s rozpaženými rukami.“
Klára Pataki: Pamätník SNP Nemecká
Z.Majlingová:
„Autorom tohto súsošia je Pavol Tóth, akademický sochár. Zaujímavá je tá realizácia v tom, že zobrazuje účastníkov Povstania, vojakov, ktorí sú ale zobrazení v takom radostnom, víťaznom geste. Sú štylizovaní geometricky. Asi štyria vojaci vyhadzujú nad hlavu svojho spolubojovníka.“
Pavol Tóth: Zvíťazili
Radostné gesto je prekvapivé, pretože partizáni boli zvyčajne zobrazovaní v heroických strnulých postojoch. Práve takýto postoj nájdeme neďaleko - v blízkosti železničnej stanice Banská Bystrica mesto na úpätí vrchu Urpín.
Z.Majlingová:
„Je to realizácia, ktorá bola vyhotovená v roku 1964 v štýle socialistického realizmu stalinského typu. Zaujímavé je, že tento štýl stalinského typu už ustupuje od roku 1956, pretože sa začali veľké reformy po smrti Stalina. Je to realizácia na tú dobu retrográdna.“
Karol Dúbravský: Partizán
Sochu vytvoril bystrický sochár Karol Dúbravský pri príležitosti 20.výročia SNP. Banskú Bystricu mal vtedy navštíviť Nikita Chruščov a preto bolo toto dielo vytvorené čo najkonzervatívnejšie. Zobrazuje vážneho mladého ruského partizána v heroickom geste so samopalom v ruke.
Z.Majlingová:
„Zaujímavosťou je to, že on je situovaný na takej veľkej pieskovcovej platforme, kde pôvodne stála úplne iná socha – Milana Rastislava Štefánika. Tá sa dostala do Banskej Bystrice počas vojnových rokov z Komárna, keď južné časti Slovenska pripadli Maďarsku. Štefánika preniesli do Banskej Bystrice a umiestnili ho na obrovskej pieskovcovej platforme. Počas komunistického režimu bol aj tento Štefánik odstránený.“
Štefánik ako štátnik orientovaný na západ bol pre vtedajší režim v nemilosti a jeho sochu vrátili do Komárna. Sochu partizána okolo roku 2015 niekto natrel naružovo. Natieranie pozostatkov minulého režimu bolo obľúbeným gestom najmä 90-tych rokoch. V tomto prípade to zafungovalo ako aktualizačný moment.
Z.Majlingová:
„Dodnes nevieme, kto to urobil, bolo to len dočasné, potom sa to odstránilo. Tiež to možno aj zviditeľnilo problematiku, viac upriamilo pozornosť na výtvarné diela vo verejnom priestore. Dokonca tento Partizán dostal veľmi špeciálnu opateru: jednak bol ten náter odstránený, bol zakonzervovaný a všetka náletová zeleň, ktorá sa okolo neho nachádzala, bola vykosená a dodnes je krásne osvetlený a je možné ho z námestia vnímať veľmi intenzívne.“
Pamätníky je možné vidieť aj pri vstupoch do mesta – popri ceste. Mnoho z nich je ťažko prístupných pre peších, dobre viditeľné sú však z auta. Vznikali v období neskorej normalizácie v posledných rokoch bývalého režimu. Kuriózne odporujú pietnej funkcii a sú pragmatické. Hovoria okrem iného o vyprázdnenosti a úpadku normalizačného režimu.
