Banská Bystrica aj jej okolie sú známe veľkým množstvom diel spätých so Slovenským národným povstaním. Tým najznámejším je Pamätník SNP, o ktorom sa s kurátorkou Stredoslovenskej galérie, Zuzanou Majlingovou a zároveň autorkou súpisu diel a s architektom a aktivistom Rasťom Udžanom rozprávala Zuzana Líšková.
Za bystrickým umením - Pamätník SNP a hotel LUX
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Pamätník Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici je neprehliadnuteľným monumentom, ktorý spolu s parkom aj priľahlou štvrťou tvorí súčasť mesta. Jeho autorom je architekt Dušan Kuzma. Je jedným z najvýznamnejších pamätníkov, ktorých úlohou je pripomínať obdobie 2.svetovej vojny a SNP a je v ňom zároveň aj múzeum. Jeho umiestnenie na zlome terénu bolo navrhnuté už v roku 1957 a je dodnes pôsobivé, ako hovorí historička umenia a kurátorka Stredoslovenskej galérie, Zuzana Majlingová.
Z.Majlingová:
„Je organicky vložený do okolitých hôr. Napriek tomu, že je to brutalistická architektúra, tak je do urbanizmu mesta úžasne vložená a vytvára ikonickú modernú stavbu, ktorá v podstate zmenila to pitoreskné stredoveké mestečko na zrazu nové moderné mesto a otvorila ten urbanizmus do nových vízií.“
Pamätník SNP
Prvé návrhy tohto monumentu od architekta Kuzmu však boli ešte celkom iné.
Z.Majlingová:
„Je výsledkom spolupráce architekta Dušana Kuzmu a vtedy veľmi mladého sochára Jozefa Jankoviča. K jeho výslednej skulpturálnej forme dospeli na základe spoločného dialógu. Kuzma sa po dialógu s Jankovičom odklonil od pôvodného návrhu, ktorý bol kocka, k oblému, organickému návrhu v strede rozštiepenej oblej hmoty.“
Sochár Jozef Jankovič je autorom monumentálneho a sugestívneho súsošia Obete varujú, ktoré je umiestnené v strede rozpolenej stavby. Autor ho vytvoril inšpirovaný vtedajšími aktuálnymi euro-americkými trendami novej figurácie art brut a filozofiou existencializmu.
Z.Majlingová:
„Čo bolo výnimočné v rámci sochárskych realizácií venovaných téme SNP bolo to, že obrátil pozornosť na obete vojny, nie na heroických víťazných partizánov, vojakov, ale naopak, na tých trpiacich ľudí, ako memento toho, že sa to nesmie nikdy opakovať alebo memento upozornenia na samotnú hrôzu vojny.“
Jozef Jankovič: Obete varujú
Pamätník bol slávnostne otvorený v roku 1969. To už bolo rok po okupácii Československa a v začiatkoch nástupu normalizácie. Súsošie Jozefa Jankoviča nezodpovedalo novej kultúrnej politike a stalo sa tŕňom v oku vtedajším politikom.
Z.Majlingová:
„V roku 1972 bolo naozaj z Pamätníka odstránené. Najskôr bolo prenesené na smetisko na Pršany a odtiaľ neskôr sa mu našlo miesto vo vypálenej obci Kalište nad Banskou Bystricou, kde bolo umiestnené v skanzene – aj vtedy pietnom mieste.“
Na svoje pôvodné miesto sa monumentálne súsošie Obete varujú vrátilo až v roku 2004. V okolí Pamätníka SNP sa vďaka veľkým investíciám minulého režimu v 60-tych rokoch začala budovať celá nová štvrť. Jej súčasťou boli budovy Domu kultúry aj Hotela LUX, dlhý prospekt, banka či občianska vybavenosť – teda moderné mesto 20.storočia. Hotel LUX vznikol ako vtedy obľúbená vertikálna budova doplnená horizontálnou podnožou, ako hovorí architekt Rasťo Udžan.
R.Udžan:
„Podnož bola od hotela LUX ťahaná podlubím až cez Dom kultúry. Vytváralo to jeden celok a aj z tých urbánnych pohľadov je to cítiť ako jednu dominantnú modernistickú hmotu obkolesenú zeleným parkom – čo je veľmi význačné.“
Autorom 16-poschodového hotela LUX je architekt Dušan Boháč a otvorili ho v roku 1969. Bol prvým moderným a luxusným hotelom v Banskej Bystrici. Prečo bola potreba takýto hotel vybudovať, hovorí historička umenia a kurátorka Stredoslovenskej galérie, Zuzana Majlingová.
Z.Majlingová:
„Práve oslavy SNP sa konali v banskej Bystrici za účasti politických špičiek takmer z celého sveta, tak Bystrica potrebovala takýto luxusný hotel s vybavením pre politickú elitu. Preto bolo zariadenie hotela mimoriadne luxusné. Vo všetkých reštauráciách, v salónikoch, banketkách sa nachádzalo nejaké výtvarné dielo, keramická stena alebo sklená predeľovacia stena.“
Jaroslav Kubička: Reliéfna stena v hoteli LUX
Nachádzali sa tu keramické steny od Imricha Vaneka, sklená stena od sklárskeho výtvarníka Ľubomíra Blechu, textilné deliace steny, drevené reliéfy, špeciálny dizajnový nábytok aj osvetlenie. Po roku 1989 hotel sprivatizovali, prestavali a výzdobu zničili. Niekoľko podlaží teraz tvorí apartmánové bývanie, k budove pristavali výťah. Točité vejárovité schodisko zaniklo. Z veľkolepého interiéru ostali len fragmenty. Zachovala sa tu žiaľ už len jediná keramická stena – a to od Jaroslava Kubičku na 1.podlaží.
