V poslednej dobe je cestovanie do Gruzínska stále populárnejšie. Okrem túžby turistov po vysokohorskej turistike a exotike je na príčine pravdepodobne aj vlna lacných leteniek. Návštevníkov to zväčša ťahá najmä na Kaukaz, a tak sa prehliadka hlavného mesta Tbilisi stáva skôr povinnou jazdou. To na prvý pohľad ohromí chaosom v doprave a hlučnosťou, pri dôkladnejšom bádaní však nie je ťažké natrafiť na jedinečné miesta, ktorých Tbilisi ponúka mnoho.
„Tbilisi má veľmi peknú topografiu, je lemované pozdĺž rieky Mtvari, nad ním sa spínajú veľké kopce. Samotné staré mesto je umiestnené v tej najužšej časti, je tam aj staré mesto s kúpeľmi, ktoré sú určite takým hlavným lákadlom, pôsobia veľmi malebne. Vedľa toho sa nachádza starý hrad, za hradom je hneď botanická záhrada, cez ktorú preteká malý potôčik, ktorý vytvára miestami až 20 metrové vodopády,"
približuje architekt Martin Zaiček, ktorý tu spolu s výtvarníčkou a fotografkou Andreou Kalinovou strávil dva mesiace na umeleckej rezidencii gruzínskej organizácie GeoAir.
Kúpele
Názov mesta Tbilisi je odvodený od slova „tbili", čo znamená horúci. Na jeho území totiž vyviera mnoho termálnych prameňov. Podľa legendy kráľ Vachtang I. Gorgasali zostrelil letiaceho vtáka, ktorý spadol do horúcich sírnych prameňov, z ktorých zázračne vyletel naspäť na oblohu. Na tom mieste potom založil budúce hlavné mesto Gruzínska. Iná legenda hovorí, že vták sa po dopade do vody uvaril. V historickom centre je kúpeľov hneď niekoľko, najzaujímavejšie sú pramene v Saburtalo a Nutsubidze, ktoré boli rozvádzané priamo do bytov miestnych sídlisk namiesto bežnej tečúcej teplej vody. Vybrať si môžete medzi spoločnými alebo oddelenými (mužskými/ženskými) kúpeľmi. Väčšej skupine sa oplatí ísť do spoločných, kde na hodinu dostane vlastný bazénik, v ponuke je aj čaj a masáž.
Trhy
Kto chce spoznať gruzínsku kultúru, mal by sa vybrať na trh. Takmer každá štvrť má svoj vlastný a najčastejšie začína pri výstupe z metra.
„V Gruzínsku nás bavili trhy a jeden najväčší je Dezerter Bazaar, ktorý je pri hlavnej železničnej stanici, je úplne obrovský a sa dá tam nájsť všetko, aj v podzemí aj nad zemou," hovorí Andrea Kalinová.
Trhy sú otvorené od rána do večera každý deň, dokonca aj v nedeľu. Nájdete tu babky a ujov predávajúcich zeleninu, ovocie, mäso, ryby, syry, koreniny, kávu, kvasenú zeleninu, pálenku v plastových fľašiach od coca-coly, cukríky, živé zvieratá, domáce potreby, knihy, napálené CD a DVD, oblečenie, topánky, ale aj kaderníctvo či holičstvo. Menší, ale o to príjemnejší je trh Didube, ktorý funguje aj ako stanica medzimestských maršutiek (minibusov). Zaujímavé sú aj blšáky, napríklad Dry Bridge v centre mesta.
Ľudia
„Nočný život v Tbilisi je trošku obmedzený. Ľudia totiž majú nízke príjmy a preto chodia do mesta skôr príležitostne ako pravidelne. Z finančných dôvodov je rozšírený spôsob, že zabávať sa začínajú doma. Tradícia zábavy v Gruzínsku spočíva najmä v kombinácii jedenia a pitia," približuje Martin Zaiček.
Zvykom je chodiť sa zabávať vo väčších skupinách, čomu je uspôsobená aj ponuka. Preto je niekedy ťažké objednať si jeden pohárik gruzínskeho koňaku, predpokladá sa totiž, že veľká skupina vypije rovno celú fľašku. Na druhej strane je bežné nosiť si do reštaurácie vlastné nápoje. Pitie alkoholu má svoje ustálené pravidlá. Na začiatku sa určí jeden zo skupiny, ktorý bude celý večer
Tamadom, prednášajúcim prípitky. Pred každým načatým pohárom musí povedať prípitok, tie majú svoje zabehnuté poradie. Pije sa na Boha, mier, rodinu, priateľov, vlasť, slobodu, ženy a tak ďalej až do rána.
Prechádzka
Ruiny pevnosti Nariqala – nad starým mestom na pravom brehu rieky Kura ležia ruiny z 3. storočia, nad ním stojí monumentálna socha Kartlis Deda (Matka Gruzínska) a pod ňou botanická záhrada.
Staré mesto – je zapísané medzi kultúrne dedičstvo UNESCO, úzke uličky s drevenými domami a vyrezávanými balkónmi. Mnohé z nich sú však v dezolátnom stave a ďalšie, žiaľ, nahradené replikami.
Mtatsminda park – lunapark na kopci nad Tbilisi s krásnym výhľadom na mesto, do ktorého vás vyvezie zubačka. Nachádza sa tu aj veľké ruské kolo, veľa kolotočov a iných atrakcií a reštaurácie. Mtatsminda park využívajú najmä rodiny s deťmi, ktoré tu trávia celé víkendy.
Tbiliské more – umelo postavené veľké jazero za mestom s množstvom sanatórií, ktoré dnes neslúžia svojmu rekreačnému účelu, ale sú obývané utečencami z Osetska a Abacházka.
Pamätník Kronika ľudstva – obrovský pamätník plný náboženských výjavov zobrazuje vznik Gruzínska, nachádza sa nad mestom Tbilisi, vznikol v roku 1988 a jeho autorom je Zurab Tsereteli.
Sídlisko Saburtalo – je známe univerzitným komplexom a súborom troch výškových panelákov umiestnených v strmom svahu, spojených horizontálnou chodbou, typická ukážka sovietskej architektúry.
Rustavi – robotnícke mesto neďaleko Tbilisi, ktoré je veľkou oceliarňou.
Mtskheta – bývalé hlavné a kráľovské mesto Gruzínska neďaleko Tbilisi, nachádza sa tu jeden z najsvätejších chrámov a ďalšie pamiatky zaradené do kultúrneho dedičstva UNESCO.
Zábava
Canudos Ethnic Bar – schádzajú sa tu a do rána zabávajú ľudia bez rozdielov rasy či spoločenského postavenia. Nachádza sa v blízkosti námestia Ružovej revolúcie, na konci bulváru Rustaveli.
Bauhaus Cafe – bar, kde sa aj tancuje. Vlastnia ho dvaja architekti, z čoho vychádzaja jeho názov.
Moulin Electrique – kaviareň, kde sa stretávajú umelci, intelektuáli a dá sa tu aj najesť.
Dive Bar – podnik tiež neďaleko Rustaveli bulváru, kde sa schádzajú najmä zahraniční študenti alebo ľudia pracujúcich v Tbilisi.
Sololaki – okolo ulice Sololaki v centre mesta je rušný denný aj nočný život v európskom štýle, je tu množstvo reštaurácií a nočných barov.
Jedlo
Gruzínci majú vynikajúcu kuchyňu s výraznými chuťami aj vôňami. Niektorým návštevníkom sa však môže zdať, že všetky reštaurácie majú tú istú ponuku. Je to z časti pravda, jedlo je ale vo väčšine prípadov kvalitné a domáce. Kdekoľvek na ulici aj v reštaurácii vám pripravia tradičnú placku so syrom khachapuri (megruli khachapuri – so syrom navrchu, imeruli khachapuri – so syrom vnútri, khachapuri ajaruli – loďka so syrom a surovým vajíčkom navrchu). Gruzínci majú veľmi radi vlašské orechy, ktoré nájdete aj tam, kde by ste ich nečakali – pchali badrijani (orechmi plnené baklažány), spinakhi pchali (orechovo špenátové guličky) alebo v zeleninovom šaláte, ale plnia nimi aj cviklu, mrkvu alebo cukinu. Nešetria ani bylinkami, najmä koriandrom, bazalkou a kôprom, obľubujú tiež rôzne omáčky, ako napríklad satsebeli (paradajková omáčka), tkemali (ringlotová omáčka), bazhe (omáčka z vlašských orechov), tie sa podávajú väčšinou k šašlíku – mtsvadi. Veľmi chutné sú polievky ostri, kharcho, chikirtma, ale aj lobio (zapečená biela fazuľa), kuchmachi (bravčové vnútornosti) a k favoritom určite patria khinkali podobné našim pirohom.
V jedálnych lístkoch väčšinou nenájdete dezerty, často vám však ako predjedlo môžu doniesť tanier ovocia alebo nakrájané
churchkhely,
prezývané aj gruzínsky Snickers. Tieto tradičné sladkosti, ktoré na prvý pohľad pripomínajú sviečky, sú na špagát navlečené orechy máčané v zahustenej hroznovej šťave. Gruzínci nešetria vínom, majú viac ako 100 vlastných odrôd a starobylú technológiu výroby. Obľúbené sú
Khvanchara, Saperavi, Mtsvane, Rkatsiteli.
A ako vedľajší produkt vyrábajú aj
chachu, čiže vínovicu, ktorá keď sa nechá zrieť v dubových sudoch, premení sa na slávny
gruziňák. Pripraviť sa treba na úprimnú pohostinnosť, plné taniere aj poháre.
Gaučový surfer_FM: Tbilisi
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
